Slapy (astrofyzika): Rozdiel medzi revíziami

 

Najsilnejšie sa prejavujú ako periodické zmeny vodnej hladiny morí ([[príliv]] a [[odliv]]) a vzdušných más. Príliv (stúpanie morskej hladiny) nastáva na strane privrátenej a odvrátenej od Mesiaca; odliv (klesanie morskej hladiny) na najväčšej kružnici ležiacej medzi nimi. V dôsledku rotácie Zeme, ktorá sa odzrkadľuje v zdanlivom dennom pohybe Mesiaca, prebiehajú slapy s periódou mesačného obehu vzhľadom na bod na rotujúcej Zemi zhruba za 24 h 50 min; každých 12 h 25 min nastáva preto príliv. Stav hladiny vody závisí od kulminácie Mesiaca. Pri nove a splne sa slapové efekty zvýraznia (podiel slapových síl vplyvom Slnka je v rovnakom smere), v prvej a poslednej štvrti sú slapové sily vplyvom Mesiaca posunuté o 90° vzhľadom na gravitačné pôsobenie Slnka. Nepretržitým pohybom vodných hmôt vzniká slapové trenie, ktoré postupne odčerpáva Zemi rotačnú energiu, a teda nepatrne spomaľuje jej rotáciu a pre­dlžuje deň (asi o 1/1000 s za rok); ďalším dôsledkom je zväčšenie vzdialenosti Mesiaca (niekoľko centimetrov za rok). Slapové sily vyvolané Zemou a pôsobiace v raných štádiách vývoja na Mesiac zapríčinili jeho viazanú rotáciu.