Kvartér: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.5.2) (robot Pridal: eo:Kvaternaro
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 9:
 
== Postavenie v systéme a hranice ==
Samotný termín ''kvartér'' (quaternaire, z lat. ''quartus'' - štvrtý) zaviedol roku [[1829]] geológ [[Jules Desnoyers]] ako pomenovanie sedimentov okolo francúzskej rieky [[Seina|Seiny]] v oblasti [[Parížska panva|Parížskej panvy]]. K poznatkom o kvartére neskôr prispel [[Louis Agassiz]], ked v roku 1837 prezentoval ucelenú glaciálnu teóriu. [[Charles Lyell]] o dva roky neskôr spresnil datovanie [[pleistocén]]u na základe [[skamenalinaskamenelina|skamenelých]] pozostatkov zvierat. [[Edward Forbes]] v tej dobe pozoroval paralelu medzi [[štvrtohorné zaľadnenie|zaľadneniami]] a pleistocénom. Kvartér v modernom ponímaní zaviedol roku 1832 [[Marcel de Senes]]<ref>Andusov, D., Samuel, O., 1983: ''Stratigrafický slovník Západných Karpát 1. A - K.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 435</ref>.
 
Sporné je postavenie kvartéru v chronostratigrafickej hierarchii:
Riadok 82:
== Život v kvartéri ==
=== Ľadové doby ===
Oblasti, ktoré pokrýval ľadovec boli prakticky bez akejkoľvek vegetácie. Počas chladných období bola do oblastí strednej Európy rozšírená flóra, ktorá je dnes typická pre arktické oblasti. V periglaciálnej oblasti najviac ovplyvnenej blízkou prítomnosťou ľadovcov (tundre) boli rozšírené [[machy]], [[lišajníky]], [[Dryas octopetala]] (podľa nej sa flóra typická pre chladné oblasti označuje tiež [[Dryasová flóra)]], zakrskézakrpatené [[vŕba|vŕby]] Salix polaris, [[braza|brezy]] Betula nana. Teplejšiu oblasť [[step]]í pokrývali trávy, kríkové vŕby a brezy, jalovec, či zakrslézakrpatené borovice. V pásme lesov - tajge rástli najmä jedle a borovice. V neglaciálnom pásme, ktoré nebolo natoľko ovplyvnené ľadovcami sa nachádzalo mierne pásmo so zmiešanými, či listnatými lesmi.
 
Vo vývoji živočíchov boli v kvartéri najdôležitejšie [[cicavce]], ktorých fosílne pozostatky sú dodnes hojné, ale [[stratigrafia|stratigraficky]] významné boli aj niektoré druhy [[mäkkýše|mäkkýšov]]. Počas ľadových dôb došlo k poklesu druhovej diverzity makkýšovmäkkýšov. Typické boli hlavne [[Gastropoda|gastropódy]] Helicopsis striata a Chondrula tridens. V [[spraš]]iach sú dnes časté nálezy rodu Pupilla, Columella a Trichia. Z cicavcov v oblasti strednej [[Európa|Európy]] žili napríklad [[mamut]]y, srstnaté [[nosorožec|nosorožce]], [[kôň|kone]], [[pižmoň|pižmone]], [[sob]]y a [[lumík]]y.
 
=== Medziľadové doby ===