Dornier Do 17: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie, obrázok |
doplnenie |
||
Riadok 222:
=== [[Východný front]] ===
Po úspešnom zakončení Balkánskeho ťaženia sa začala Luftwaffe pripravovať na [[Operácia Barbarossa|operáciu Barbarossa]], inváziu do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V tom čase sa bojové skupiny už väčšinou prezbrojili na [[Junkers Ju 88]] a Do 17 hral len malú úlohu. Boli nasadené len 2 prieskumné letky vybavené Dorniermi. Jednotka KG 2, ostala jedinou plne operačnou zložkou Luftwaffe, vybavenou Dorniermi. Najvýznamnejšia akcia Do 17 na Východnom fronte sa udiala 23. – 24. júna pri [[Grodno|Grodne]]. Veliteľ sovietskeho západného frontu, armádny generál [[Dimitrij Pavlov]], sa pokúsil o protiútok proti skupine ''Panzergruppe 3'', ktorej velil [[Hermann Hoth]]. Nadvláda vo vzduchu a takmer žiaden vzdušný odpor, umožnili Dornierom Do 17 jednotky III./KG 2, zničiť kolóny sovietskej pechoty. S pomocou iných jednotiek, Luftwaffe hlásila zničenie 105 sovietskych tankov. Sovietsky 6. a 11. mechanizovaný zbor, spolu s 6. zborom kavalérie bolo zničených. Za mimoriadnu úspešnosť, obdržal veliteľ 9./KG 2, [[Walter Bradel]] rytiersky kríž k želenému krížu.
Obmedzenia Do 17 v podobe krátkeho doletu a malej nosnosti sa opäť prejavili aj na východnom fronte. Rozloha nového dejiska bojov znamenala ďalšie zníženie bojovej hodnoty stroja a tak v bol v priebehu roka 1941 postupne vyradený z úlohy bombardéra. Zvyšné stroje boli použité na testovanie nových technológií a na nácvik v leteckých školách, zatiaľ čo ostatné boli odovzdané spriateleným krajinám, v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.
Celkové straty KG 2 na východnom fronte v roku 1941 zahŕňali 3 zostrelené Do 17 v júni, 9 v júli a 9 v auguste, jeden Do 17 zničený na zemi v septembri a 3 v októbri. Koncom októbra bola jednotka prevelená na preškolenie sa na [[Junkers Ju 88]]. Napriek tomu sa Do 17 zúčastnil bojov s vzdušnými silami iných národov, po prechode Luftwaffe na Junkers Ju 88. Najmenej 5 ks prežilo koniec vojny vo Fínskych vzdušných silách z celkového počtu 15 ks, ktoré obdržali Fíni od Nemcov; tieto potom slúžili aj po vojne, až kým neboli v roku 1952 zošrotované.
=== Nočný stíhač ===
Počas kampane na obranu ríše, bol Do 17 až do roku 1944 nasadený tiež ako nočná stíhačka. Najmenej desať '''Do 17Z''' bolo upravených, pričom jeden '''Do 17Z-7''' a deväť '''Do 17Z-10''' slúžilo takmer 2 roky v úlohe nočnej stíhačky, pričom boli zaradené v obrannom systéme vytvorenom [[Josef Kammhuber|Josefom Kammhuberom]], ktorý bol známy ako „''Kammhuberova línia''“. Posádkami bol však považovaný za menejcenný v porovnaní s Junkersom Ju 88C. V tejto úlohe slúžil taktiež [[ Dornier Do 215|Do 215]]. Napriek tomu na Do 17 a Do 215 lietalo niekoľko nočných stíhacích [[Letecké eso|es]], ako napríklad [[Helmut Wolterdorf]]. Všetky zvyšné Do 17Z-10 boli stiahnuté z prvej línie počas leta [[1942]]. Boli buď použité na náhradné diely alebo preradené do leteckých škôl nočných stíhačov.
== Špecifikácie (Do 17 E-1) ==
|