Wikipédia

Colette: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
→‎Ocenenia: aktualizácia, wikilinky
Amonet (diskusia | príspevky)
21 063 editací
d wikilinky, štylistika, fix. obrázkov
Riadok 26:
| ovplyvnený =
| ovplyvnená =
| významné ocenenia = rad[[Čestná légia|Rad čestnej légie<br]], Členka Kráľovskej belgickej akadémie [[1936]], Členka Goncuortovej akadémie />[[1944]]
členka Kráľovskej belgickej akadémie [[1936]]<br />
členka Goncuortovej akadémie [[1944]]
| podpis =
| web =
Řádek 34 ⟶ 32:
}}
 
'''Sidonie-Gabrielle Colette''' (* [[28. január]] [[1873]], [[Saint-Sauveur-en-Puisaye]], [[Francúzsko]] - † [[3. august]] [[1954]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bola jedna z najvýznamnejších francúzskych [[spisovateľ|spisovateliek]] románov. Najznámejšou je jej prvotina ''Claudine'' (''Claudine v škole'' ([[1900]]), ''Claudine v Paríži''), ktorú napísala na popud svojho prvého manžela a po prvý krátprvýkrát vyšla pod jeho menom Willy. V prvom okamihu vyvolala kniha škandál.
 
Tvorba Gabrielle po oprostení sa od vplyvu jej prvého manžela nadobudla väčšiu celistvosť. Gabrielle sa v roku [[1936]] stala členkou [[Kráľovksá belgická akadémia|Kráľovskej belgickej akadémie]], v roku [[1944]] členkou Goncourtovej akadémie a neskôr jej bol dokonca udelený [[Čestná légia|Rad čestnej légie]]. O jej mimoriadnej významnosti svedčí aj fakt, že ako prvá žena vo Francúzsku mala po smrti štátny pohreb, ktorý sa konal na veľkom čestnom nádvorí [[Palais-Royal]].
 
== Detstvo ==
Gabrielle sa narodila v dedinke Saint-Sauveur-en-Puisaye, [[Yonne]], v burgundskej časti [[Francúzsko|Francúzska]]. Jej otec bol vyslúžilý armádny kapitán, Jules-Joseph Colette, ktorý mal miestne politické ambície. Matka Adele Eugenie Sidonie Landoy, známa ako 'Sido'„Sido“ sa venovala knihám a záhrade. Gabrielle mala pokojné, krásne a šťastné detstvo vo vidieckom prostredí, čo sa odráža aj v niektorých scénach z jej románov. Gabrielle mala iba základné vzdelanie získané v ľudovej škole a knižnici rodičov.<br />
 
V roku [[1893]] sa vydala za o štrnásť rokov staršieho publicistu a autora bulvárnych románikov Henryho Gauthiera Villarsa (známy pod literárnym menom Willy).
 
=== Claudine ===
[[File:Claudine_ecole_colette.jpg||leftvľavo|180pxnáhľad]]
Hoci svoju prvotinu ''Claudine v škole'' napísala rok a pol po svadbe, prvý krátprvýkrát bola vydaná až v roku [[1900]]. Príbeh o Claudine napísala na popud manžela: <br />
''„mali{{Citát|mali by ste hodiť na papier spomienky z ľudovej školy. Nebojte sa pikantných detailov, mohol by som z toho niečo vytĺcť. Naše finančné zásoby poklesli...“'' Tento manželov argument ju však k tomu neprinútil. Napriek tomu sa však Gabrielle vrhla do písania a Claudine bola krátko nato na svete. Gabrielle napísala Claudine ako útek od depresii k šťastným spomienkam z detstva.}}
 
Tento manželov argument ju však k tomu neprinútil. Napriek tomu sa však Gabrielle vrhla do písania a ''Claudine'' bola krátko nato na svete. Gabrielle napísala ''Claudine'' ako útek od depresii k šťastným spomienkam z detstva.
Príbeh je o malej dospievajúcej dievčine, žijúcej na francúzskom vidieku a práve na pikantnostiach v Claudine je vidieť vplyv a podiel jej manžela. Samotná Gabrielle to popisuje: ▼
''„Nemohli by ste, povedal mi pán Willy, trochu rozohriať tie detinskosti? Napríklad nejaké veľmi nežné priateľstvo medzi Claudine a jednou z jej priateliek...“''▼
Nasledovala Claudine v [[Paríž]]i, román najviac deformovaný spoluprácou s Willym. Tento druhý príbeh silne pripomína autorkin život (vydaj za staršieho muža, príchod do Paríža, opustenie vidieka a smútok za detstvom na vidieku), autorkin muž je tu zobrazený nie v roli manžela. Do tejto úlohy Gabrielle obsadila Renouda, predstavu autorkinej tajnej túžby.▼
 
▲Príbeh je o malej dospievajúcej dievčine, žijúcej na francúzskom vidieku a práve na pikantnostiach v Claudinediele je vidieť vplyv a podiel jej manžela. Samotná Gabrielle to popisuje:
Nasledovali Claudine v manželstve [[1902]] a Claudine odchádza [[1903]], ktoré rovnako kopírovali a vlastne opisovali do istej miery jej život a jej túžbu, ktoré sa rozchádzali so skutočnosťou.▼
▲''„Nemohli{{Citát|Nemohli by ste, povedal mi pán Willy, trochu rozohriať tie detinskosti? Napríklad nejaké veľmi nežné priateľstvo medzi Claudine a jednou z jej priateliek...“''}}
Prvá Claudine vyšla pod menom jej manžela Willyho, ďalšie publikovali pod spoločným menom, až neskôr sa usúdilo, že Willyho podiel na Claudine je nepatrný a teda autorkou Claudine je Gabrielle.▼
 
▲NasledovalaNasledovalo dielo ''Claudine v [[Paríž]]i'', román najviac deformovaný spoluprácou s Willym. Tento druhý príbeh silne pripomína autorkin život (vydaj za staršieho muža, príchod do Paríža, opustenie vidieka a smútok za detstvom na vidieku), autorkin muž je tu zobrazený nie v roli manžela. Do tejto úlohy Gabrielle obsadila Renouda, predstavu autorkinej tajnej túžby.
 
▲Nasledovali diela ''Claudine v manželstve'' ([[1902]]) a ''Claudine odchádza'' ([[1903]]), ktoré rovnako kopírovali a vlastne opisovali do istej miery jej život a jej túžbu, ktoré sa rozchádzali so skutočnosťou.
▲Prvá ''Claudine'' vyšla pod menom jej manžela Willyho, ďalšie publikovali pod spoločným menom, až neskôr sa usúdilo, že Willyho podiel na ''Claudine'' je nepatrný a teda autorkou ''Claudine'' je Gabrielle.
 
=== Rozvod a druhé manželstvo ===
[[File:ColetteReveEgypte1907.JPG|rightvpravo|210pxnáhľad]]
V roku [[1906]] sa Gabrielle rozvádza s Willym, sklamaná z jeho nekonečných nevier. Toto rozhodnutie pre ňu nebola jednoduché, ako sama priznala: ''"My„My dievčatá z vidieka sme mali hrozitánsku a málo možnú predstavu o úteku z manželstva"manželstva“''. Gabrielle nachádza pokoj na vidieku. Krátko nato v roku [[1907]] sa vrhla na hudobnú kariéru a nastúpila do hudobnej siene v [[Paríž]]i. S Mathilde de Morne účinkuje v pantomíme s názvom ''Reve d'Egypte'' v [[Moulin Rouge]]. Gabrielline vystúpenia na scéne vzbudzovali rozruch a pohoršenie. Mala lesbický pomer s neterou [[Napoleon III.|Napoleona III.]], markízou de Belboeuf, zvanou Missy, s talianskym spisovateľom [[Gabriele d'Annunzio|Gabriele d'Annunziom]] a niekoľko ďalších.
V týchto rokoch vznikajú ešte poznamenané nezrelosťou a rozčarovaním z odchodu od manžela Citové zátišie [[1907]], Samopašná naivka (Minnie [[1909]]), Rozhovory zvierat [[1907]], Úponky révy [[1908]]. V roku [[1910]] napísala román Tuláčka (LA Vagabond), príbeh o herečke, ktorá sa vzdá milovaného muža, aby mohla viesť nezávislý život.▼
 
▲V týchto rokoch vznikajú diela, ktorú sú ešte poznamenané nezrelosťou a rozčarovaním z odchodu od manžela, a to ''Citové zátišie'' ([[1907]]), ''Samopašná naivka'' (Minnie [[1909]]), ''Rozhovory zvierat'' ([[1907]]), ''Úponky révy'' ([[1908]]). V roku [[1910]] napísala román ''Tuláčka'' (LA{{V jazyku|fra|La Vagabond}}), príbeh o herečke, ktorá sa vzdá milovaného muža, aby mohla viesť nezávislý život.
Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prenechala majetky svojho manžela v St. Melo na nemocnicu pre ranených, za čo v roku [[1920]] dostala medailu „Rytier čestnej légie“ (Chevalier de la légion d'honneur). Za svojho druhého manžela Henri de Jouvenela, redaktora novín, sa vydala v roku [[1912]]. Narodila sa im dcéra Colette Renée de Jouvenel, nazývaná « Bel-Gazou ». Podľa jej slov Gabrielle deti nechcela a Colette bola rodičmi zanedbávaná. Starala sa o ňu jej anglická pestúnka. Počas jej druhého manželstvo sa šírili klebety o vzťahu Gabrielle a jej nevlastného syna Bertranda de Jouvenel. V roku [[1920]] napísala román Miláčik (Chéri) z pohľadu pohlavne neskúseného mladého muža.▼
 
Rozviedla sa v roku [[1924]] a o dva roky nato napísala Koniec miláčika(doslova)-(La Fin de Chéri [[1926]]).▼
▲Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prenechala majetky svojho manžela v St. Melo nav prospech nemocnicunemocnice pre ranených, za čo v roku [[1920]] dostala medailu „Rytier čestnej légie“ ({{V jazyku|fra|Chevalier de la légion d'honneur}}). Za svojho druhého manžela HenriHenriho de Jouvenela, redaktora novín, sa vydala v roku [[1912]]. Narodila sa im dcéra Colette Renée de Jouvenel, nazývaná « Bel„Bel-Gazou »Gazou“. Podľa jej slov Gabrielle deti nechcela a Colette bola rodičmi zanedbávaná. Starala sa o ňu jej anglická pestúnka. Počas jej druhého manželstvo sa šírili klebety o vzťahu Gabrielle a jej nevlastného syna Bertranda de Jouvenel. V roku [[1920]] napísala román ''Miláčik'' ({{V jazyku|fra|Chéri}}) z pohľadu pohlavne neskúseného mladého muža.
▲Rozviedla sa v roku [[1924]] a o dva roky nato napísala dielo ''Koniec miláčika'' (doslova)-(doslovný preklad, {{V jazyku|fra|La Fin de Chéri}}, [[1926]]).
 
=== Tretie manželstvo ===
[[File:Jacques_Humbert_-_Colette.jpg|left|165pxnáhľad]]
V roku [[1924]] sa vydala tretí kráttretíkrát za Mauricea Goudeketa. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] Gabrielle ukrývala niekoľko jeho priateľov, a aj jeho, pred Nemcami, pretože bol [[Žid]]. Maurice vydal knihu o Gabrielle „V blízkosti Colette, intímný portrét geniálnej ženy ([[1957]], [[New York]]).
 
V roku [[1927]] bola Gabrielle velebená ako najväčšia francúzska spisovateľka.
Jej najobľúbenejší román ''Gigi'' ([[1944]],) bolsa hranýhraj aj na [[Broadway]]i. Venovala sa aj maľovaniu a sústredila sa na [[Jean Cocteau|Jeana Cocteaua]], ktorý bol neskôr jej sused.
 
Gabrielline romány odzrkadľujú jej pozorovacie schopnosti, dialógy a intímny explicitný štýl. Premieta do nich svoj život, svoje pocity, svoje sklamania, svoje túžby. Je jednou z mála autoriek, ktoré v plnosti odhaľujú svoje vnútro, bez ostychu, bez rozpakov, bez predsudkov. Aj v tom spočíva hodnota jej tvorby.
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Colette“