Tatrikum: Rozdiel medzi revíziami

V niektorých pohoriach, hlavne z Považského Inovca a Malej Fatry sú zachované miestami aj viac ako 500 m hrubé mladopaleozoické ([[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónske]] a hlavne [[Perm (geochronologická jednotka)|permské]]) vulkanoklastiká a sedimenty (v Považskom Inovci označované ako [[kálnická skupina]]<ref>Olšavský, M. 2008, [http://www.geology.sk/doc/min_slov/ms_2008_1_2/Olsav.pdf ''Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca.''] Mineralia Slovaca, 40, s. 1–16</ref>). Permské sedimenty sú ešte častejšie a nachádzajú sa i v Malých Karpatoch a Tatrách ([[devínske súvrstvie|devínske]] a [[meďodolské súvrstvie]])<ref name="Nemčok, 1993">Nemčok, J. (Editor) 1993, ''Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 135 s.</ref>. Mezozoická [[sedimentácia]] je spoločná pre všetky oblasti tatrika. Začala sa sa v spodnom [[trias]]e – [[skýt]]e terigénnymi [[pieskovec|pieskovcami]] (hlavne [[kremenec (hornina)|kremencami]]) [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]]. Nad nimi ležia [[werfénske bridlice]], po uložení ktorých nastúpila karbonátová sedimentácia (v [[anis]]e – [[gutensteinské vápence]], v [[ladin]]e až [[karn]]e – [[ramsauské dolomity]]). Vo vrchnom triase – [[norik]]u sedimentovalo lagunárne [[ílovec|ílovcové]] až piesčité súvrstvie [[karpatský keuper|karpatského keupru]]. V [[rét]]e väčšinou pozorovať [[Stratigrafický hiát|hiát]] alebo dokonca terestrické sedimenty [[tomanovské súvrstvie|tomanovského súvrstvia]], iba miestami sa nachádzajú plytkovodné organodetritické až biohermné [[vápenec|vápence]]. Tieto horniny však boli často oderodované pri vrchnojurskom [[rifting]]u.

 

Od spodnej [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] možno rozčleňovať dva sedimentačné vývoje. Sedimentárny záznam sa začína v hlbokovodnom slede [[ľaliovky|krinoidovými]] a piesčitými vápencami s [[Silicit|rohovcami]] ([[trlenské súvrstvie|trlenského súvrstvia]]) v sinemúre. Mladšie pliensbachsko-toarské [[allägauské súvrstvie]] tvoria [[slieň]]ovce (fleckenmergel) a nadložnými kremitými [[spikulit]]mi, označovanými ako [[kremitý fleckenmergel]], ktoré sú álenského veku. V ich nadloží sa nachádzajú strednojurské (bajok až oxford) rádioláriové vápence až [[rádiolarit]]y [[ždiarske súvrstvie|ždiarskeho súvrstvia]] a hľuznaté vápence [[adnetské súvrstvie|adnetského súvrstvia]]. Vo vrchnej jure začali prevládať v oboch oblastiach [[aptych]]ovo-[[sakokóma|sakokómové]] vápence (kimeridž) a v najvyššej jure [[kalpionela|kalpionelové]] vápence (titón). Spodnokriedová sedimentácia pokračovala tmavým slieňovcovým [[lučivnianske súvrstvie|lučivnianskym súvrstvím]]. Na rozhraní jury a kriedy prebiehal v Západných Tatrách aj [[limburgit]]ový (alkalicko [[bazalt]]ový) vulkanizmus, ktorý nebol dokumentovaný v iných častiach tatrika. V hlbších oblastiach prevládala sedimentácia slienitých vápencov s rohovcami, ktorá postupne prechádzala do [[porubské súvrstvie|porubského súvrstvia]], ktoré tvorili vápnité pieskovce, až bridlice lokálne i brekcie a zlepence obsahujúce klasty exotických hornín. Porubské súvrstvie predstavovalo synorogénne sedimenty, ktoré sa usadzovali v predpolí pohybujúcich sa násunov v interných častiach orogénu. Sedimentácia sa na väčšine územia skončila v strednej kriede v [[cenoman]]e, iba lokálne v Tatrách a Veľkej Fatre bola pretrvávala až do spodného turónu<ref name="Hok et al"/>. Po tomto období na tatrikum pomerne rýchlo nasunuli príkrovy [[fatrikum|fatrika]] a vzápatí aj [[hronikum|hronika]].