Verzia z 14:47, 3. apríl 2011 upraviť Rainbot (diskusia \| príspevky) Boti 81 070 editací d Robot automaticky nahradil text: (-t.j. +t. j.) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:17, 9. apríl 2011 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 265: Bola to v Európe doba temna s úpadkom literatúry a čítania, keď čítali väčšinou len mnísi v kláštoroch a tí samozrejme nepotrebovali nasadzovať taktiku. Ešte kráľ [[Alfréd Veľký]] použil rímsku taktiku, ktorú vyčítal z jednej ~~zapatrošenej~~zabudnutej knihy v jednom kláštore proti dánom, ktorý aj keď boli skúsenejší bojovníci a boli v presile boli touto taktikou porazení (niektorí sa môžu hádať, že to nebola taktika ako taká ale len formácia ale aj tak to bola taktika). Okolo roku [[1000]] bývala európska taktika ešte celkom dobrá ([[bitka pri Hastingse]], byzantské vojny atď.). Dokonca sa taktika ešte učila aspoň na šlachtických dvoroch. Napríklad v [[novgorod]]skom kniežactve bolo nevyhnutné vyučovať taktiku spolu s logistikou, lebo kniežactvo bolo veľké. Hovorí sa, že posledný veľký európsky taktik bol byzantský generál [[Georgios Maniakes]]. S jeho smrťou to išlo s európskou taktikou dolu vodou. S nástupom superťažkých [[rytier]]ov od 12. stor. nastupovala hrubá sila: jednoducho vraziť do pešiakov a podupať ich. Rytieri boli prosto tak silní, že proti nim mohli bojovať len iní rytieri. Alebo sa bitka rozpadla na súboje jednotlivých rytierov. Naplno sa to ukázalo pri [[Tatársky vpád\|tatárskom vpáde]]. [[Mongoli\|Mongolské]] armády boli tak takticky absolútne nadradené, že len náhoda zachránila ~~európu~~Európu od úplného dobytia tatármi. Najúspešnejšia mongolská taktika sa volala [[mangudai]] a bola krvavo predvedená v [[Bitka na rieke Slanej\|bitke na rieke Slanej]]. Niektorí sa domnievajú, že to bolo pre celkovú degeneráciu európskej šľachty ale problém mohol byť ešte zložitejší. Napríklad veľa šľachticov nevedelo čítať a písať (alebo sa im nechcelo nič čítať). Riadok 304: Nadradenosť pruskej taktiky sa ukázala aj v [[Prusko-francúzska vojna\|Prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]]. Francúzi mali síce rovnocenné pušky a dokonca aj prvé [[guľomet]]y (mitralézy) ale Prusi mali lepšiu taktiku a prieskum a hlavne [[špionáž]]. V tejto vojne sa prvýkrát použila masová [[špionáž]] a to na pruskej strane. Z pruskej strany to bola vynikajúca a vyvážená kombinácia vynachádzavosti a precíznej teórie. Priemysel začal profitovať zo zbraní ako nikdy predtým a to mu dalo financie na ďalší výskum a vývoj. To ~~prienieslo~~prinieslo nové materiály a technológie a to zas ešte lepšie zbrane. Zbrane za začali vylepšovať lavínovito - čím boli dokonalejšie, tým rýchlejšie sa vyvíjali. Potom ako firma [[Pratt & Whitney]] ~~vyvynula~~vyvinula [[vymeniteľné súčiastky]], prestali byť zbrane jednotlivými umeleckými dielami a dali sa vyrábať masovo. Vznikli obrovské industrializované armády. Aj bojové [[loď\|lode]] sa extrémne vylepšili. Objavili sa bojové pancierové lode, a keďže každý európsky národ chcel byť najsilnejší, vznikli [[preteky v zbrojení]]. Námorná taktika sa začala zdokonaľovať. Riadok 315: ==== Prvá svetová vojna ==== V prvej svetovej vojne sa stretli dovtedy absolútne najväčšie armády. '''Tu sa už tvrdo uvažovalo štatisticky'''. Jednotlivci nehrali nijakú rolu. Napr. sa ~~vypočítaly~~vypočítali koeficienty opevnenia a vojakov a vyšlo že na dobytie kilometra treba 10000 vojakov. Keďže sa front skoro nehýbal, bol na takéto výpočty čas a tlačili sa dokonca tabuľky. Zaviedol sa nepopulárny '''koeficient životnosti'''. V [[delostrelectvo\|delostrelectve]] to s taktickou štatistikou zašlo tak ďaleko, že u diel sa eliminovala presnosť, pretože sa neostrelovali konkrétne ciele, ale plošné ciele. Rozptyl sa stal žiadanou vlastnosťou. V delostrelectve sa už uvažovalo tvrdo matematicky. Z podobných výpočtov vznikli dokonca aj [[tank]]y. Nie ale ako zbraň pre zvýšenie mobility -– v tom boli často horšie ako klusajúci (a väčšinou aj kráčajúci) pešiaci ale len mali iný (väčšinou väčší) koeficient životnosti a iný koeficient paľby. Ale taktika je kreatívna oblasť. Mení sa rýchlejšie ako móda a v [[marec\|marci]] [[1918]] uskutočnili Nemci po dosť nematematických analýzach poslednú protiofenzívu ktorú nazvali spojenci „čierne dni“. Tu bola použitá [[taktika presakovania]] a dokázala že '''neexistuje univerzálna obranná taktika'''. Síce bola táto ofenzíva nakoniec odrazená, ale ukázala vo vojenskej teórii spojencov masívne diery. Spojenci sa z nej poučili ale málo. Riadok 339: == Príklady == ''~~Niektore~~Niektoré z ~~taktickeho~~taktického hľadiska klasické bitky:'' * [[bitka pri Maratóne]] * [[bitka pri Kannách]]

Vojenská taktika: Rozdiel medzi revíziami