Adygejsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rainbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-t.j. +t. j.)
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d automatická náhrada textu
Riadok 29:
| Rozloha vody =
| Percento vody = 5,7
| Odhad počtu obyvateľov = 443,2 tis..<ref>[http://www.gks.ru/free_doc/2010/popul2010.xls Odhad počtu obyvateľov, Ruský štatistický úrad (v ruštine)] dostupné 28.2.211</ref>
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2010
| Sčítanie počtu obyvateľov = 441,2 tis..<ref>[http://www.adygheya.ru/info/peopling/index.shtml Obyvateľstvo, oficiálny portál Adygejska (v ruštine)] dostupné 28.2.211</ref>
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2007
| Poradie počet obyvateľov = 74
Riadok 68:
 
== Dejiny ==
Územie Kaukazu je osídlené od praveku. Oblasť v okolí hlavného mesta [[Majkop]] je známa nálezmi z [[Majkopská kultúra|Majkopskej archeologickej kultúry]]. Na území dnešného Adygejska boli nájdené mnohé úžitkové i ozdobné predmety, ktoré dnes tvoria svetoznámu zbierku ''„Zlato skýtov“'' vystavovanú v [[Petrohrad|petrohradskej]] [[Ermitáž|Ermitáži]] (viac pozri tu: .<ref>[http://www.hermitagemuseum.org/html_Ru/03/hm3_10-1_00_0.html Ermitáž, predmety z expozície ''„Zlato skýtov“'' (v ruštine)] dostupné 2.3.211</ref>). [[megalit|Megalitické]] kamenné [[dolmen|dolmeny]] sú rozmiestnené po celom území Adygejska i Kaukazu. Pre Kaukaz bola typická multinacionalita aj v ďalekej minulosti - žilo tu množstvo rôznych kmeňov, dnešní Adygejci odvodzujú svoj pôvod zo starovekých kmeňov [[Skýti|Skýtov]] a [[Sarmati|Sarmatov]],[[Meoti|Meotov]], [[Achejovia|Achejov]] či [[Kerketi|Kerketov]], ktorí obývali severozápadný Kaukaz a čiernomorské pobrežie..<ref>[http://www.adygheya.ru/info/history/index.shtml Oficálny portál Adygejska - História (v ruštine)] dostupné 2.3.211</ref>
 
Adygovia takisto oddávna udržovali čulé obchodné i politické styky s ruskými kniežatstvami.<ref>[http://www.adygheya.ru/info/history/index.shtml Oficiálny portál Adygejska - História (v ruštine)] dostupné 2.3.211</ref>. V r.[[1557]] časť adygejských kniežat požiadala ruského cára o pričlenenie ich území k Rusku. Toto spojenie bolo potvrdené [[svadba|sobášom]] cára [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV.]] s dcérou miestneho vládcu - kniežaťa Termjuka Goševnaja. Vďaka tomu sa otvorila cesta mnohým adygejským kniežatám na cársky dvor a stali sa významnými vojenskými hodnostármi Moskovského štátu a neskôr Ruského impéria.
 
V [[18. storočie|18.storočí]] Adygovia obývali územie od ústia rieky [[Kubáň (rieka)|Kubáň]], pozdĺž pobrežia [[Čierne more|Čierneho mora]] až po rieku [[Psou (rieka)|Psou]] v dnešnom [[Abcházsko|Abcházsku]] a zo severu až po Osetsko. Územie Adygov sa zmenšilo až pod tlakom rozpínajúceho sa Ruska v [[19. storočie|19.storočí]]. V dôsledku [[Kaukazská vojna|Kaukazskej vojny]], ktorá sa tohto územia dotkla v r.[[1859]]-[[1864]], utieklo alebo bolo vyhnaných do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] až 95% pôvodného obyvateľstva.
Riadok 115:
==== Štátna vlajka ====
[[Vlajka]] Adygejska má obdĺžnikový tvar v pomere strán 2:1 (dĺžka k výške). Pole vlajky má [[zelená|zelenú]] farbu (do r.2007 to bola [[tmavozelená]] [[akvamarín|akvamarínová]] farba). Na zelenom poli je umiestnených 12 [[žltá|žltých]] hviezd predstavujúcich 12 dávnych čerkeských kmeňov a 3 prekrížené šípy symbolizujúce tri starobylé adygejské kniežacie rody.
Zelená farba symbolizuje život, večnosť, adygejské lesy, ale zelená je aj farbou [[islam|islamu]]. .<ref>Борисов И. В., Козина Е. Н.: ''Геральдика России''; «Астрель», 2006, ISBN 5-271-11355-8</ref>
 
Túto vlajku používalo v minulosti aj Čerkesko (historické územie Čerkezov (Adygejcov) rozprestierajúce sa na severozápade Kaukazu).