Mesto je známe až od roku [[1240]], kedy ho získal [[Bretónsko (historické územie)|bretónsky]] vojvoda [[Ján I. (Bretónsko)|Ján I.]], ale osídlenie tu bolo už v [[3. storočie|3. storočí]]. Od roku [[1342]] do roku [[1397]] bolo v anglickom vlastníctve. Jeho výnimočnosti v [[stredovek]]u dopomohol i názor: ''„Kto nie je pánom Brestu, nie je bretónskym vojvodom“''. Nakoniec vďaka svadbe neskoršieho francúzskeho kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] s [[Klaudia Francúzska|Klaudiou Francúzskou]], dcérou [[Anna Bretónska|Anny Bretónskej]], sa Brest stal súčasťou Francúzska. Jeho neskoršiemu rozkvetu dopomohol [[kardinál Richelieu]], ktorý v roku [[1631]] nechal postaviť drevené hradby. Brest sa stal strediskom [[Francúzsko|francúzskeho]] loďstva. Neskôr [[Jean-Baptiste Colbert]], [[minister]] financií na dvore kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], dal posilniť opevnenie kamennými hradbami. Ďalšie úpravy pokračovali hlavne v druhej polovici [[17. storočia]] pod vedením [[maršal]]a [[Sébastien Le Prestre de Vauban|Vaubana]].
Počas [[Deväťročná vojna|Deväťročnej vojny]] sa v roku [[1694]] [[John Berkley]] pokúsil Brest dobyť so svojim loďstvom, ale márne. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] Brest ovládali nacisti a premenili ho na veľkú základňu [[ponorka|ponoriek]] [[Tretia ríša|nemeckých]] [[nacizmus|nacistických]] vojsk. Pri [[Operácia Overlord|bitke o Normandiu]] zrovnalo mesto so zemou bombardovanie (zostali stáť len asi tri budovy). Po vojne muselo porazené [[Nemecko]] zaplatiť niekoľko miliárd [[dolár]]ov na obnovu mesta.
