Verzia z 08:21, 1. máj 2011 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 205 editací d →‎Príznaky: štylistika ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:30, 1. máj 2011 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací d drobné Ďalšia úprava →
Riadok 19: == Príznaky == Príznakmi škvrnitého týfusu sú silná [[bolesť hlavy]], pretrvávajúca vysoká [[horúčka]], [[kašeľ]], [[vyrážka\|vyrážky]], silné bolesti [[sval]]ov, [[triaška]], klesajúci [[krvný tlak]], [[strnulosť]], citlivosť na svetlo a v niektorých prípadoch aj [[delírium]]. Vyrážky sa začínajú tvoriť najprv na [[hrudník]]u asi štyri až päť dní potom, čo sa objaví horúčka, a šíria sa ďalej na trup a končatiny. Príznakom spoločným pre všetky formy týfusu je [[týfusová horúčka\|horúčka]], ktorá môže dosiahnuť viac než 39 °C. Bakteriálna infekcia môže spôsobiť rôzne komplikácie vrátane [[encefalitída\|encefalitídy]], ktorá môže spôsobiť [[hluchota\|ohluchnutie]]. Známe sú tiež prípady [[myokarditída\|napadnutia srdcového svalu]], ktoré môžu spôsobovať smrť. Po prekonaní choroby človek získava obranyschopnosť. Ak choroba ~~prepukne opäť~~ po desiatkach rokov prepukne opäť, označuje sa ako ''Brill-Zinsserova choroba'', ktorá má miernejší priebeh. Prvý krát bola opísaná [[Nathan Brill\|Nathanom Brillom]] v roku 1913 v [[Mount Sinai Hospital]] v [[New York]]u. Vracia sa u pacientov, po dlhom období [[latencia\|latencie]] (podobný vzťah aký je medzi [[ovčie kiahne\|ovčími kiahňami]] a [[pásový opar\|pásovým oparom]]). Toto opakovanie sa často vyskytuje v obdobiach relatívnej [[imunosupresia\|imunosupresie]] (poklesu obranyschopnosti organizmu), ktorá často súvisí s [[podvýživa\|podvýživou]] a inými chorobami. ~~Nnedostatočná~~Nedostatočná [[hygiena]] vedie k väčšej frekvencii výskytu vší, čo je častou príčinou, prečo sú epidémie škvrnitého týfusu časté v dobách sociálneho chaosu a nepokojov. == Liečba == Infekcia sa lieči [[antibiotikum\|antibiotikami]]. Niekedy je potrebný pre stabilizáciu [[pacient]]a príjem ~~intavenóznych~~intravenóznych [[tekutina\|tekutín]] a [[kyslík]]a. Úmrtnosť pacientov neliečených antibiotikami prevyšuje 50% a môže nadobudnúť katastrofické epidemické rozmery. V prípade liečby antibiotikami úmrtnosť nepresahuje 10% ~~a je väčšinou blízka nule~~; ak sú podávané intracelulárne antibiotiká ako [[tetracyklín]], blíži sa k nule. Infekcii sa dá predchádzať [[očkovanie\|očkovaním]]. == História == Riadok 34: Predtým, než bolo počas [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] zavedené očkovanie proti tejto chorobe, mal škvrnitý týfus zničujúce dôsledky a bol zodpovedný za sériu epidémií v rôznych obdobiach. Ako prvý určil pôvodcu vírusu v roku 1916 [[Henrique da Rocha Lima]]. Baktériu ''[[Rickettsia prowazekii]]'' pomenoval podľa lekárov [[Howard Taylor Ricketts\|H. T. Rickettsa]] a [[Stanislav Provázek\|S. Povrázka]], ktorí pri výskume pôvodcov infekcie podľahli tejto chorobe. vPo ~~rokoch~~objavení ~~1910~~baktérie až ~~1915.~~prišiel Pov ~~objavení~~roku ~~baktérie~~1930 [[Rudolf Weigl]] ~~v roku 1930 prišiel~~ s metódou na tvorbu vakcíny pomocou spracovania vnútorností infikovaných vší. Táto metóda však bola nebezpečná pre zložitú prípravu a možnosť nákazy ~~tým~~tých, ktorí na nej pracovali. Bezpečnejší spôsob prípravy zo vaječného žĺtku vyvinul [[Herald Rea Cox\|Herald R. Cox]] v roku 1938. Táto vakcína bola široko dostupná a používaná od roku 1943. Napriek tomu bol škvrnitý týfus zodpovedný za smrť stoviek tisíc ľudí počas [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]]. Vyskytoval sa najmä v táboroch pre [[vojnový zajatec\|vojnových zajatcov]] a [[koncentračný tábor\|koncentračných táboroch]]. Známe sú hlavne epidémie medzi [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny\|sovietskymi vojnovými zajatcami]] na východnom fronte na jeseň 1941 alebo po [[bitka o Stalingrad\|bitke pri Stalingade]], kde v dôsledku podvýživy úmrtnosť medzi nemeckými zajatcami presahovala 50%. Katastrofické podmienky tiež vládli v [[Nacistické vyhladzovacie tábory\|nacistických koncentračných táboroch]] na konci vojny (napr. [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen\|Bergen-Belsen]]), kedy sa v nich nachádzali veľké množstvá transportom a hladom vyčerpaných väzňov.

Škvrnitý týfus: Rozdiel medzi revíziami