Škvrnitý týfus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Príznaky: štylistika |
d drobné |
||
Riadok 19:
== Príznaky ==
Príznakmi škvrnitého týfusu sú silná [[bolesť hlavy]], pretrvávajúca vysoká [[horúčka]], [[kašeľ]], [[vyrážka|vyrážky]], silné bolesti [[sval]]ov, [[triaška]], klesajúci [[krvný tlak]], [[strnulosť]], citlivosť na svetlo a v niektorých prípadoch aj [[delírium]]. Vyrážky sa začínajú tvoriť najprv na [[hrudník]]u asi štyri až päť dní potom, čo sa objaví horúčka, a šíria sa ďalej na trup a končatiny. Príznakom spoločným pre všetky formy týfusu je [[týfusová horúčka|horúčka]], ktorá môže dosiahnuť viac než 39 °C.
Bakteriálna infekcia môže spôsobiť rôzne komplikácie vrátane [[encefalitída|encefalitídy]], ktorá môže spôsobiť [[hluchota|ohluchnutie]]. Známe sú tiež prípady [[myokarditída|napadnutia srdcového svalu]], ktoré môžu spôsobovať smrť.
Po prekonaní choroby človek získava obranyschopnosť. Ak choroba
== Liečba ==
Infekcia sa lieči [[antibiotikum|antibiotikami]]. Niekedy je potrebný pre stabilizáciu [[pacient]]a príjem
== História ==
Riadok 34:
Predtým, než bolo počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zavedené očkovanie proti tejto chorobe, mal škvrnitý týfus zničujúce dôsledky a bol zodpovedný za sériu epidémií v rôznych obdobiach.
Ako prvý určil pôvodcu vírusu v roku 1916 [[Henrique da Rocha Lima]]. Baktériu ''[[Rickettsia prowazekii]]'' pomenoval podľa lekárov [[Howard Taylor Ricketts|H. T. Rickettsa]] a [[Stanislav Provázek|S. Povrázka]], ktorí pri výskume pôvodcov infekcie podľahli tejto chorobe.
Bezpečnejší spôsob prípravy zo vaječného žĺtku vyvinul [[Herald Rea Cox|Herald R. Cox]] v roku 1938. Táto vakcína bola široko dostupná a používaná od roku 1943. Napriek tomu bol škvrnitý týfus zodpovedný za smrť stoviek tisíc ľudí počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Vyskytoval sa najmä v táboroch pre [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]] a [[koncentračný tábor|koncentračných táboroch]]. Známe sú hlavne epidémie medzi [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskymi vojnovými zajatcami]] na východnom fronte na jeseň 1941 alebo po [[bitka o Stalingrad|bitke pri Stalingade]], kde v dôsledku podvýživy úmrtnosť medzi nemeckými zajatcami presahovala 50%. Katastrofické podmienky tiež vládli v [[Nacistické vyhladzovacie tábory|nacistických koncentračných táboroch]] na konci vojny (napr. [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsen]]), kedy sa v nich nachádzali veľké množstvá transportom a hladom vyčerpaných väzňov.
|