Škvrnitý týfus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Príznaky: štylistika
d drobné
Riadok 19:
 
== Príznaky ==
Príznakmi škvrnitého týfusu sú silná [[bolesť hlavy]], pretrvávajúca vysoká [[horúčka]], [[kašeľ]], [[vyrážka|vyrážky]], silné bolesti [[sval]]ov, [[triaška]], klesajúci [[krvný tlak]], [[strnulosť]], citlivosť na svetlo a v niektorých prípadoch aj [[delírium]]. Vyrážky sa začínajú tvoriť najprv na [[hrudník]]u asi štyri až päť dní potom, čo sa objaví horúčka, a šíria sa ďalej na trup a končatiny. Príznakom spoločným pre všetky formy týfusu je [[týfusová horúčka|horúčka]], ktorá môže dosiahnuť viac než 39 °C.
 
Bakteriálna infekcia môže spôsobiť rôzne komplikácie vrátane [[encefalitída|encefalitídy]], ktorá môže spôsobiť [[hluchota|ohluchnutie]]. Známe sú tiež prípady [[myokarditída|napadnutia srdcového svalu]], ktoré môžu spôsobovať smrť.
 
Po prekonaní choroby človek získava obranyschopnosť. Ak choroba prepukne opäť po desiatkach rokov prepukne opäť, označuje sa ako ''Brill-Zinsserova choroba'', ktorá má miernejší priebeh. Prvý krát bola opísaná [[Nathan Brill|Nathanom Brillom]] v roku 1913 v [[Mount Sinai Hospital]] v [[New York]]u. Vracia sa u pacientov, po dlhom období [[latencia|latencie]] (podobný vzťah aký je medzi [[ovčie kiahne|ovčími kiahňami]] a [[pásový opar|pásovým oparom]]). Toto opakovanie sa často vyskytuje v obdobiach relatívnej [[imunosupresia|imunosupresie]] (poklesu obranyschopnosti organizmu), ktorá často súvisí s [[podvýživa|podvýživou]] a inými chorobami. NnedostatočnáNedostatočná [[hygiena]] vedie k väčšej frekvencii výskytu vší, čo je častou príčinou, prečo sú epidémie škvrnitého týfusu časté v dobách sociálneho chaosu a nepokojov.
 
== Liečba ==
 
Infekcia sa lieči [[antibiotikum|antibiotikami]]. Niekedy je potrebný pre stabilizáciu [[pacient]]a príjem intavenóznychintravenóznych [[tekutina|tekutín]] a [[kyslík]]a. Úmrtnosť pacientov neliečených antibiotikami prevyšuje 50% a môže nadobudnúť katastrofické epidemické rozmery. V prípade liečby antibiotikami úmrtnosť nepresahuje 10% a je väčšinou blízka nule; ak sú podávané intracelulárne antibiotiká ako [[tetracyklín]], blíži sa k nule. Infekcii sa dá predchádzať [[očkovanie|očkovaním]].
 
== História ==
Riadok 34:
Predtým, než bolo počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zavedené očkovanie proti tejto chorobe, mal škvrnitý týfus zničujúce dôsledky a bol zodpovedný za sériu epidémií v rôznych obdobiach.
 
Ako prvý určil pôvodcu vírusu v roku 1916 [[Henrique da Rocha Lima]]. Baktériu ''[[Rickettsia prowazekii]]'' pomenoval podľa lekárov [[Howard Taylor Ricketts|H. T. Rickettsa]] a [[Stanislav Provázek|S. Povrázka]], ktorí pri výskume pôvodcov infekcie podľahli tejto chorobe. vPo rokochobjavení 1910baktérie 1915.prišiel Pov objaveníroku baktérie1930 [[Rudolf Weigl]] v roku 1930 prišiel s metódou na tvorbu vakcíny pomocou spracovania vnútorností infikovaných vší. Táto metóda však bola nebezpečná pre zložitú prípravu a možnosť nákazy týmtých, ktorí na nej pracovali.
 
Bezpečnejší spôsob prípravy zo vaječného žĺtku vyvinul [[Herald Rea Cox|Herald R. Cox]] v roku 1938. Táto vakcína bola široko dostupná a používaná od roku 1943. Napriek tomu bol škvrnitý týfus zodpovedný za smrť stoviek tisíc ľudí počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Vyskytoval sa najmä v táboroch pre [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]] a [[koncentračný tábor|koncentračných táboroch]]. Známe sú hlavne epidémie medzi [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskymi vojnovými zajatcami]] na východnom fronte na jeseň 1941 alebo po [[bitka o Stalingrad|bitke pri Stalingade]], kde v dôsledku podvýživy úmrtnosť medzi nemeckými zajatcami presahovala 50%. Katastrofické podmienky tiež vládli v [[Nacistické vyhladzovacie tábory|nacistických koncentračných táboroch]] na konci vojny (napr. [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsen]]), kedy sa v nich nachádzali veľké množstvá transportom a hladom vyčerpaných väzňov.