Otvoriť hlavné menu

Zmeny

→‎Dejiny: terminológia
V roku [[1808]] v dôsledku mocenskej politiky [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]] a cára [[Alexander I.|Alexandra I.]] Švédsko vypovedalo Rusku vojnu. Helsinki boli okupované od prvých dní vojny a Suomenlinna kapitulovala. Fínsko bolo pripojené k Rusku ako autonómne veľkovojvodstvo. Ruský cár chcel obmedziť vplyv Švédska vo Fínsku a tak roku vymenoval Helsinki hlavným mestom Fínska. Spolu s titulom hlavného mesta sa z [[Turku]] presunula aj najstaršia fínska [[univerzita]].
 
Po vojne bolo zničené mesto značne prestavané. Centrum získalo [[empír]]ový štýl. Najmonumentálnejšou stavbou z tej doby je katedrála dokončená v roku [[1852]]. V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Helsinki rýchlo rozrastali a stali sa administratívnym centrom a najpriemyselnejším mestom v krajine. Počet ich obyvateľov presiahol 100 000. V roku [[1862]] boli Helsinki spojené [[železnica|železnicou]] s [[Hämeenlinna|Hämeenlinnou]] a v roku [[1870]] dokonca s [[Petrohrad]]om. Nové stavby vznikali pod vplyvom európskej kultúry a [[industrializmus|industrializmu]]. Vzniká novorenesančné okolie tried ''Esplanadi'' a ''Mannerheimintie''. Nad prístavom sa v roku [[1868]] postavil najväčší [[pravoslávna cirkev|pravoslávny]] kostol[[chrám]] v západnej Európe - Chrám večného spánku panny Márie (po [[ruština|rusky]]: ''Успенский собор'', po [[fínčina|fínsky]]: ''Uspenskin katedraali'' ).
 
Keď Fínsko získalo v roku [[1918]] samostatnosť, Helsinki zostali hlavným mestom a ďalej sa rozvíjali. Architektúra bola ovplyvnená najmä [[klasicizmus|klasicizmom]] a [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmom]]. V roku [[1938]] bol dokončený [[Olympijské hry|Olympijský]] štadión, ale hry, ktoré sa mali konať roku [[1940]], boli z dôvodu vojny odložené. Počas [[Zimná vojna|Zimnej]] a [[Pokračovacia vojna|Pokračovacej vojny]] boli Helsinki bombardované, ale prežili bez väčších škôd.
Anonymný používateľ