Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie článku |
rozšírenie článku |
||
Riadok 1:
{{Geo|55_45_4_N_37_37_1_E_region:RU|55° 45′ 04″ s.š., 37° 37′ 01″ v.d.}}
[[Súbor:Moskau PD 2010 042.JPG|thumbnail|right|Uspenskij sobor v Moskve]]
'''Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky''' alebo '''
Šesťsto rokov bol duchovným i politickým centrom Ruska, korunovali
== Dejiny ==
=== Prvý chrám ===
[[Súbor:Moscow Kremlin AssumptionCathedral Reconstruction Zagraevsky.jpg|náhľad|Uspenskij sobor Ivana Kalitu, rekonštrukcia S.V.Zagrajevského]]Prvá kamenná stavba chrámu pochádzala z roku [[1326]] z obdobia vlády veľkokniežaťa [[Ivan
=== Druhý chrám ===
Nový chrám mal mať na vtedajšiu dobu obrovské rozmery, čo však spôsobilo pri prestavbe značné problémy jeho ruským staviteľom Ivanovi Krivcovovi a Ivanovi Myškinovi. Tesne pred dokončením došlo k zrúteniu budovy v dôsledku [[zemetrasenie|zemetrasenia]] v Moskve, a preto cár na stavbu objednal talianskeho architekta [[Aristotele Fioravanti|Aristotela Fioravantiho]]. Podľa jeho náčrtov sa stavba chrámu začala v roku [[1475]]. Vzorom bol architektovi chrám v ruskom meste [[Vladimír]], vďaka čomu architektúra chrámu v sebe spája tradičný staroruský štýl s prvkami talianskej [[renesancia|renesancie]]. Stavba bola dokončená v roku [[1479]] a v rovnakom roku bol chrám aj vysvätený metropolitom Gerontijom.
Prvé maľby na vnútorných stenách chrámu boli vyhotovené v rokoch [[1482]] - [[1515]] najlepšími ruskými ikonopiscami, najznámejším z nich bol Dionisij. Nanovo bol chrám vyzdobený v rokoch [[1642]] - [[1644]], no niekoľko fragmentov pôvodných fresiek sa dochovalo. Chrám počas svojej existencie viackrát vyhorel a následne sa obnovoval a opravoval. Po požiari v roku [[1547]] dal cár [[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV. Hrozný]] pokryť strechy chrámu [[meď|medenými]] pozlátenými plátmi. V roku [[1547]] sa v chráme odohrala aj prvá [[korunovácia]] cára. Od tohoto roku boli všetci ruskí panovníci až do posledného cára korunovaní len v tomto chráme.
V roku [[1625]] bola do chrámu prenesená časť Kristovho rúcha. Túto [[relikvia|relikviu]] daroval cárovi [[Michal III. (Rusko)|Michalovi III.]] a patriarchovi Filaterovi [[Perzia|perzský]] [[šach (titul)|šach]] [[Abbás I. (Perzia)|Abbás I.]]. Na počesť tejto udalosti zaviedla pravoslávna cirkev sviatok „Sviatok položenia Kristovho rúcha“, ktorý sa slávi 10. júla podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]. Ďalšiu významnú svätú relikviu získal kostol v roku [[1686]], kedy doň bol uložený jeden z klincov, ktorým bol ukrižovaný Kristus.
V roku [[1812]] bol chrám vyplienený napoleonskou armádou, najcennejšie poklady chrámu sa však podarilo včas odviezť do mesta [[Vologda]]. Chrám nanovo vysvätili [[30. august]]a [[1813]]. Vďaka svojej takmer nepretržitej funkčnosti bolo kostol nutné viackrát opravovať. Rozsiahle reštaurátorské práce v chráme prebiehali v rokoch [[1895]] - [[1897]] pod vedením architekta S. K. Rodionova a v prvom desaťročí [[20. storočie|20. storočia]] pod vedením S. U. Solovjova, neskôr v rokoch [[1911]] - [[1915]] I. P. Maškova.
V marci [[1918]] bolo nariadené chrám uzatvoriť pre verejnosť a boli v ňom zakázané bohoslužby, nakoľko [[Moskovský kremeľ|Kremeľ]] sa stal novým sídlom sovietskej vlády. Posledná bohoslužba bola uskutočnená v chráme [[22. apríl]]a ([[5. máj]]a) [[1918]].
V čase komunistickej diktatúry bol chrám cirkvi odobratý a využívaný ako [[múzeum]].
=== Korunovácie v Uspenskom chráme ===
Svetský politický a mocenský význam Uspenského chrámu oddávna spočíval v tom, že práve tu korunovali ruských panovníkov. Prvá [[korunovácia]] sa uskutočnila v roku [[1547]]. Išlo o korunováciu [[cár]]a [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV. Hrozného]]. Uspenský chrám si svoje postavenie korunovačného chrámu [[Ruské impérium|Ruského impéria]] udržal aj po prenesení hlavného mesta ríše z Moskvy do [[Petrohrad]]u. Celkovo tu bolo korunovaných 21 ruských panovníkov. Prehľad je uvedený v tabuľke:
{|border="1" cellspacing="0" cellpadding="10" style="border-collapse:collapse;"
!Por.<br />číslo
!Meno
!Titul
!Dátum<br />korunovácie
!Poznámka
|-
|1.
|[[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV. Hrozný]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi
|[[16. január]]a [[1547]]
|korunovaný vo veku 17 rokov
|-
|2.
|[[Fiodor I. (Rusko)|Fiodor I.]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi
|[[31. máj]]a [[1584]]
|korunovaný vo veku 27 rokov;<br />posledný [[Rurikovci|Rurikovec]] na tróne
|-
|3.
|[[Boris Fiodorovič Godunov]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi
|[[1. september|1. septembra]] [[1598]]
|korunovaný vo veku 46 rokov
|-
|4.
|[[Lžidimitrij I. (Rusko)|Lžidimitrij I. (Dmitrij II.)]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi
|[[30. júl]]a [[1605]]
|
|-
|5.
|[[Vasilij IV. (Rusko)|Vasilij IV.]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi
|[[1. jún]]a [[1606]]
|korunovaný vo veku 59 rokov
|-
|6.
|[[Michal III. (Rusko)|Michal III.]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi
|[[11. júl]]a [[1613]]
|korunovaný vo veku 16 rokov;<br />prvý [[Romanovci|Romanovec]] na tróne
|-
|7.
|[[Alexej I. (Rusko)|Alexej I.]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi
|[[28. september|28. septembra]] [[1645]]
|korunovaný vo veku 16 rokov
|-
|8.
|[[Fiodor III. (Rusko)|Fiodor III.]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi
|[[18. jún]]a [[1676]]
|korunovaný vo veku 20 rokov
|-
|9.
|[[Ivan V. (Rusko)|Ivan V.]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi
|[[28. jún]]a [[1682]]
|korunovaný vo veku 16 rokov spolu s bratom [[Peter I. (Rusko)|Petrom I. Veľkým]]
|-
|10.
|[[Peter I. (Rusko)|Peter I. Veľký]]
|[[cár]] moskovský a celej Rusi<br />[[imperátor]] ruský (titul zaviedol v r.1721)
|[[28. jún]]a [[1682]]
||korunovaný vo veku 16 rokov spolu s bratom [[Ivan V. (Rusko)|Ivanom V.]]
|-
|11.
|[[Katarína I. (Rusko)|Katarína I.]]
|[[imperátor]]ka ruská
|[[7. máj]]a [[1724]]
||korunovaná manželom [[Peter I. (Rusko)|Petrom I. Veľkým]] vo veku 40 rokov
|-
|12.
|[[Peter II. (Rusko)|Peter II.]]
|[[imperátor]] ruský
|[[25. február]]a [[1728]]
||korunovaný vo veku 12 rokov
|-
|13.
|[[Anna I. (Rusko)|Anna I. Ivanovna]]
|[[imperátor]]ka ruská
|[[28. apríl]]a [[1730]]
||korunovaná vo veku 37 rokov
|-
|14.
|[[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]]
|[[imperátor]]ka ruská
|[[25. apríl]]a [[1742]]
||korunovaná vo veku 32 rokov
|-
|15.
|[[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]]
|[[imperátor]]ka ruská
|[[22. september|22. septembra]] [[1762]]
||korunovaná vo veku 33 rokov
|-
|16.
|[[Pavol I. (Rusko)|Pavol I.]]
|[[imperátor]] ruský
|[[4. apríl]]a [[1797]]
||korunovaný vo veku 42 rokov
|-
|17.
|[[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]]
|[[imperátor]] ruský
|[[15. september|15. septembra]] [[1801]]
||korunovaný vo veku 23 rokov
|-
|18.
|[[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]]
|[[imperátor]] ruský a [[cár]] poľský
|[[22. august]]a [[1826]] v Moskve (imperátor);<br />[[12. máj]]a [[1829]] vo Varšave (cár)
||jediný ruský cár korunovaný dvakrát
|-
|19.
|[[Alexander II. (Rusko)|Alexander II.]]
|[[imperátor]] ruský
|[[26. august]]a [[1856]]
||korunovaný vo veku 38 rokov
|-
|20.
|[[Alexander III. (Rusko)|Alexander III.]]
|[[imperátor]] ruský
|[[15. máj]]a [[1883]]
||korunovaný vo veku 38 rokov
|-
|21.
|[[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]]
|[[imperátor]] ruský
|[[14. máj]]a [[1896]]
||korunovaný vo veku 28 rokov;<br />posledný ruský cár
|}
V súvislosti s korunováciami panovníkov je treba spomenúť ešte dva historické fakty. [[4. február]]a [[1498]] bol v Uspenskom chráme korunovaný za cára aj [[Dmitrij Ivanovič]], vnuk [[Ivan III. (Moskovské kniežatstvo)|Ivana III.]], avšak krátko nato sa stal obeťou mocenských hier, bol uväznený a zomrel, nikdy prakticky nevládol.
Druhá významná udalosť súvisiaca s korunováciami sa viaže k neposlušnému synovi [[Peter I. (Rusko)|Petra I.]] - cárovičovi Alexejovi. Keď sa [[Alexej Petrovič (Rusko)|Alexej Petrovič]] vrátil do Ruska a odprosil otca, ten ho donútil vzdať sa práva na ruský trón. Formálne sa tak stalo v januári [[1718]] práve v Uspenskom chráme<ref name="putevoditel">{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Кремль. Красная площадь. Путеводитель.
| vydavateľ = Национальное географическое общество & издат. дом "Вече"
| miesto = Moskva
| rok = 2007
| isbn = ISBN 978-5-9533-2395-6
| kapitola = Успенский собор - Летопись
| strany = 38
| jazyk = v ruštine
}}</ref>.
=== Duchovný význam ===
Okrem mocenského významu má chrám aj obrovský náboženský význam. V Uspenskom chráme vyhlasovali aj duchovných vodcov [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] - [[episkop|episkopov]], [[metropolita|metropolitov]] a [[patriarcha (cirkev)|patriarchov]]. Takisto sa isté obdobie v tomto chráme aj pochovávali metropoliti a patriarchovia. V chráme je pochovaných desať moskovských metropolitov a deväť patriarchov. Hroby sú umiestnené v podzemí, v kostole sú umiestnené ich náhrobky.
Uspenský chrám vo svojich útrobách uchováva aj niekoľko svätých relikvií (viac pozri v sekcii [Relikvie]).
== Súčasnosť ==
Po zmene spoločenských pomerov nastalo opäť priaznivé obdobie pre Uspenský chrám. Už [[23. september|23. septembra]] [[1990]] tu bola slúžená prvá bohoslužba pariarchom Alexijom II. Chrám v roku [[1995]] vrátili ruskej [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] a opäť sa v ňom vykonávajú pravidelné pravoslávne [[bohoslužba|bohoslužby]]. V čase keď sa nekonajú bohoslužby je otvorený pre turistov ako múzeum (za vstupné). V chráme sa nachádza väčšina pôvodného vybavenia a umeleckých diel. Najznámejšie dielo - [[ikona]] Vladimírskej Matky Božej, je však umiestnená v [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovskej galérii]], v chráme sa nachádza len jej kópia.
== Vzhľad chrámu ==
=== Exteriér chrámu ===
[[Súbor:Uspenskiy sobor 003.JPG|náhľad|Fresky nad južným vchodom do chrámu]]Stavba má štvoruholníkový pôdorys a je vysoká 45 metrov, členenie stavby je symetrické. Steny sú postavené z bielych kamenných kvádrov, klenby a ostatné časti z [[tehla|tehál]], na ktorých je omietka. Celkovo stavba pôsobí, akoby bola vytesaná z jedného bloku kameňa. Po obvode chrámu sú dekoratívne kamenné vlysy, ktoré sú v miestach nad bránami vyzdobené maľbami. Chrám má päť zlatých [[kupola|kupol]].
Na [[portál]]i nad hlavným južným vchodom je vyobrazená Vladimírska Matka Božia medzi [[archanjel|archanjelmi]] [[archanjel Michal|Michalom]] a [[archanjel Gabriel|Gabrielom]]. Nižšie sú vyobrazení moskovskí svätci - Alexij, Jonáš, Peter, Ivan Novgorodský, moskovský metropolita Filip a novgorodský episkop Nikita. Vstupná drevená brána južného vchodu býva označovaná aj ako ''Zlatá brána'', pretože z vnútornej strany je pokrytá [[meď|medenými]] plátmi, na ktorých sú [[zlato|pozlátené]] biblické výjavy, ornamenty a nápisy v staroruštine. Nad severným vchodom sú vyobrazenia šiestich ruských svätcov. Severný vchod bol určený pre metropolitu a cirkevných hodnostárov, keďže severne od kostola boli cirkevné súkromné komnaty. V súčasnosti sa používa západný vchod, ktorý sa v minulosti využíval len v čase trhov, sviatočných sprievodov či korunovačných slávností. Do chrámu sa vstupuje cez drevený prístrešok s dubovými dverami.
===
Keďže do chrámu preniká iba málo vonkajšieho svetla, to zabezpečovali v minulosti len mohutné lustre. Centrálny strieborný luster váži okolo 330 kg. V lustroch sa používali len sviečky z čistého včelieho [[vosk]]u, pretože sa netopili a nestekali, mali príjemné svetlo a pri horení voňali. Strop podopierajú štyri stĺpy, každý s hrúbkou viac ako 2 metre.
==== Nástenné maľby ====
Prvé fresky boli v chráme namaľované v rokoch [[1513]] - [[1515]]. V roku [[1642]] dal už vyblednuté maľby obnoviť cár [[Michal III. (Rusko)|Michal III.]]. Na obnove pracovalo približne 150 maliarov z celého Ruska a okrem obnovenia farieb boli maľby dozdobené tenkou vrstvou [[zlato|zlata]] na celkovej ploche 500 m². Celkovo je na stenách 249 obrazov a 2066 postáv. Tematicky ide o výjavy z [[Evanjelium (spisy)|Evanjelia]]. Na štyroch stĺpoch podopierajúcich strop sú postavy 140 mučeníkov.
==== Historické relikvie ====
V prednej časti chrámu pred prvými dvoma stĺpmi sa nachádzajú 3 modliace kreslá, ktoré pripomínajú malé stavby - modlitebne. Modliace kreslo cárov označované ako '''Monomachov trón''' dal z dreva vyrobiť cár [[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV. Hrozný]]. Na drevenom obklade trónu sú výjavy zo života kniežaťa [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]]. Kamenné '''Patriarchov trón''' je doslova primurovaný k juhovýchodnému stĺpu kostola. Samotná sedacia časť je z jemného červeného [[zamat]]u. Toto kreslo bolo určené pre patriarchu alebo metropolitu, ktorý sa tu modlil, ak neviedol [[bohoslužba|bohoslužbu]]. '''Cárovnin trón''' pochádza zo [[17. storočie|17. storočia]], je z dreva a nachádza sa pri severovýchodnom stĺpe. Na strieške „trónu“ sú z troch strán výjavy narodenia Matky Božej, [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]]. Na čalúnenej zadnej stene je vyšitý dvojhlavý orol - symbol cárskeho Ruska. Na krídlach má erby ruských miest a na hrudi erb Moskvy so [[Svätý Juraj|svätým Jurajom]].
==== Ikony ====
[[Ikonostas]] je umiestnený na severnej strane chrámu. Je tvorený piatimi radmi [[ikona|ikon]] a vytvára celú „stenu“ chrámu od podlahy po strop, ktorá oddeľuje verejnú časť chrámu od neverejnej obradnej. Ikonostas symbolizuje jednotu [[Starý zákon|Starého zákona]] a [[Nový zákon|Nového zákona]]. Prvý rad zhora tvoria ikony praotcov a patriarchov. Druhý rad sú starozákonní [[Prorok|proroci]]. V treťom rade sú vyobrazenia cirkevných sviatkov a výjavy z Evanjelia. Uprostred štvrtého - hlavného radu ikon je ikona [[Ježiš Kristus|Krista]] a po oboch stranách ikony [[Panna Mária|Matky Božej]], [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a [[apoštol]]ov. Spodný rad tvoria ikony získané kniežatami a cármi z miest podriadených Moskve.
V chráme sa nachádzala zázračná '''Vladimírska ikona Matky Božej''', dnes je originál umiestnený v špeciálnej vitírne v [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovskej galérii]]. V chráme je dnes umiestnená kópia zo [[16. storočie|16. storočia]]. O vzniku a pôvode tejto najznámejšej ruskej ikony sa toho dodnes veľa nevie. Privezená bola z [[Konštantínopol]]u a v [[12. storočie|12. storočí]] bola prevezená z [[Kyjev]]a do mesta [[Vladimír]]. Traduje sa, že v ruských dejinách spôsobila viacero zázrakov, ktoré zachránili ruský národ. Ruskí cári a najvyšší cirkevní hodnostári uctievali zázračnú ikonu rôznymi drahocennými darmi, ktorými okrášľovali obraz. Metropolita Fotij dal vyhotoviť zlatý obklad obrazu, cár [[Alexej I. (Rusko)|Alexej I.]] dal utkať [[zlato|zlatý]] záves vážiaci 3 kg, ktorý zakrýval a chránil ikonu. Nad hlavou Matky Božej umiestnili zlatú [[svätožiara|svätožiaru]] vykladanú [[diamant]]ami, [[perla]]mi a [[smaragd]]ami. Obloženie ikony sa dnes nachádza v [[Zbrojná sieň (Kremeľ)|Zbrojnej sieni moskovského Kremľa]].
== Iné projekty ==
| |||