Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva): Rozdiel medzi revíziami

Nový chrám mal mať na vtedajšiu dobu obrovské rozmery, čo však spôsobilo pri prestavbe značné problémy jeho ruským staviteľom Ivanovi Krivcovovi a Ivanovi Myškinovi. Tesne pred dokončením došlo k zrúteniu budovy v dôsledku [[zemetrasenie|zemetrasenia]] v Moskve, a preto cár na stavbu objednal talianskeho architekta [[Aristotele Fioravanti|Aristotela Fioravantiho]]. Podľa jeho náčrtov sa stavba chrámu začala v roku [[1475]]. Vzorom bol architektovi chrám v ruskom meste [[Vladimír]], vďaka čomu architektúra chrámu v sebe spája tradičný staroruský štýl s prvkami talianskej [[renesancia|renesancie]]. Malo to aj symbolický význam: Dovtedajším hlavným chrámom Rusi bol práve chrám vo [[Vladimír]]e, avšak po zjednotení všetkých ruských kniežatstiev [[Ivan III. (Rusko)|Ivanom III.]] bolo treba presunúť aj duchovné centrum do nového hlavného mesta - do [[Moskva|Moskvy]]. Stavba bola dokončená v roku [[1479]] a v rovnakom roku bol chrám aj vysvätený metropolitom Gerontijom.

V čase komunistickej diktatúry bol chrám cirkvi odobratý a využívaný ako [[múzeum]]. Vďaka tomu sa podarilo do dnešných čias zachovať interiér chrámu s minimálnymi poškodeniami.

Okrem mocenského významu má chrám aj obrovský náboženský význam. V Uspenskom chráme vyhlasovali aj duchovných vodcov [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] - [[episkop|episkopov]], [[metropolita|metropolitov]] a [[patriarcha (cirkev)|patriarchov]]. Takisto sabol istéUspenský obdobiechrám v tomtorokoch chráme[[1326]] aj- pochovávali[[1700]] metropolitimiestom posledného odpočinku všetkých [[metropolita|metropolitov]] a patriarchovia[[patriarcha (cirkev)|patriarchov]] ruskej [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]]. V chráme je pochovaných desať moskovských metropolitov a deväť patriarchov. Hroby sú umiestnené v podzemí, v kostole sú umiestnené ich náhrobky.

[[Súbor:Uspenskiy sobor 003.JPG|náhľad|Fresky nad južným vchodom do chrámu]]Stavba má štvoruholníkový pôdorys a je vysoká 45 metrov, členenie stavby je symetrické. Steny sú postavené z bielych kamenných kvádrov, klenby a ostatné časti z [[tehla|tehál]], na ktorých je omietka. Celkovo stavba pôsobí mohutne, akoby bola vytesaná z jedného bloku kameňa. Dojem [[monolit (stavebníctvo)|monolitu]] ešte umocňujú úzke štrbinové okná. Po obvode chrámu sú dekoratívne kamenné vlysy, ktoré sú v miestach nad bránami vyzdobené maľbami. Chrám má päť zlatých [[kupola|kupol]].

Chrám je trojloďový, napriek nedostatku denného svetla nepôsobí pochmúrne. Priestor pôsobí vzdušne, otvorene. Celková plocha chrámu je rozdelená na východnej strane [[ikonostas]]om na väčšiu verejnú časť a menšiu neverejnú. Keďže do chrámu preniká iba málo vonkajšieho svetla, toosvetlenie zabezpečovali v minulostizabezpečujú len mohutné lustre. Centrálny strieborný luster váži okolo 330 kg. V lustroch sa používali len sviečky z čistého včelieho [[vosk]]u, pretože sa netopili a nestekali, mali príjemné svetlo a pri horení voňali. Strop podopierajú štyri stĺpy, každý s hrúbkou viac ako 2 metre. Svetlo sa odráža od zlatých farieb na [[freska|freskách]] a [[ikona|ikonách]], čo znásobuje jas.

PrvéNa freskyniekoľkých bolimiestach vsa chrámedochovali namaľované v rokochnajstaršie [[1513freska|fresky]] -z roku [[15151481]] od ikonopisca Dionisija. V roku [[1642]] dal už vyblednuté nástenné maľby z rokov [[1513]] - [[1515]] obnoviť cár [[Michal III. (Rusko)|Michal III.]]. Na obnove pracovalo približne 150 maliarov z celého Ruska a okrem obnovenia farieb boli maľby dozdobené tenkou vrstvou [[zlato|zlata]] na celkovej ploche 500 m². Celkovo je na stenách 249 obrazov a 2066 postáv. Tematicky ide o výjavy z [[Evanjelium (spisy)|Evanjelia]]. Na štyroch stĺpoch podopierajúcich strop sú postavy 140 mučeníkov.

[[Ikonostas]] pochádza z roku [[1653]] a je umiestnený na severnej strane chrámu. Je tvorený piatimi radmi [[ikona|ikon]] a vytvára celúumelú „stenu“ chrámu od podlahy po strop, ktorá oddeľuje verejnú časť chrámu od neverejnej obradnej. Ikonostas symbolizuje jednotu [[Starý zákon|Starého zákona]] a [[Nový zákon|Nového zákona]]. Prvý rad zhora tvoria ikony praotcov a patriarchov. Druhý rad sú starozákonní [[Prorok|proroci]]. V treťom rade sú vyobrazenia cirkevných sviatkov a výjavy z Evanjelia. Uprostred štvrtého - hlavného radu ikon je ikona [[Ježiš Kristus|Krista]] a po oboch stranách ikony [[Panna Mária|Matky Božej]], [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a [[apoštol]]ov. Spodný rad tvoria ikony získané kniežatami a cármi z miest podriadených Moskve. Uspenský chrám sa môže pochváliť jednou z najväčších zbierok ikon z [[11. storočie|11.]] - [[12. storočie|12. storočia]] na svete. Prevažná väčšina chrámových ikon pochádza zo [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočia]]. Najcennejšími sú ikony „''Bohorodička Hodigitria (Sprievodkyňa) a svätý Juraj''“, „''Spasiteľ - Prísne oko''“, „''Trojica''“, „''Vladimírska Matka Božia''“ (dve kópie), „''Zosnutie Bohorodičky''“, „''Apoštoli Peter a Pavol''“ a mnohé ďalšie.

V chráme sa nachádzalanachádzal zázračnáaj originál zázračnej '''Vladimírskaikony ikonaVladimírskej Matky Božej''', dnes je originál umiestnený v špeciálnej vitírne v [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovskej galérii]]. V chráme je dnes umiestnená kópia zo [[16. storočie|16. storočia]]. O vzniku a pôvode tejto najznámejšej ruskej ikony sa toho dodnes veľa nevie. Privezená bola z [[Konštantínopol]]u a v [[12. storočie|12. storočí]] bola prevezená z [[Kyjev]]a do mesta [[Vladimír]]. Traduje sa, že v ruských dejinách spôsobila viacero zázrakov, ktoré zachránili ruský národ. Ruskí cári a najvyšší cirkevní hodnostári uctievali zázračnú ikonu rôznymi drahocennými darmi, ktorými okrášľovali obraz. Metropolita Fotij dal vyhotoviť zlatý obklad obrazu, cár [[Alexej I. (Rusko)|Alexej I.]] dal utkať [[zlato|zlatý]] záves vážiaci 3 kg, ktorý zakrýval a chránil ikonu. Nad hlavou Matky Božej umiestnili zlatú [[svätožiara|svätožiaru]] vykladanú [[diamant]]ami, [[perla]]mi a [[smaragd]]ami. Obloženie ikony sa dnes nachádza v [[Zbrojná sieň (Kremeľ)|Zbrojnej sieni moskovského Kremľa]].