Londýnske metro: Rozdiel medzi revíziami

Baker Street & Waterloo Railway bola otvorená roku [[1906]], pričom sa neskôr premenovala na [[Bakerloo Line]]. O rok neskôr bola predĺžená na sever do stanice [[Edgware Road (stanica metra)|Edgware Road]] a na juh do stanice [[Elephant & Castle (stanica metra)|Elephant & Castle]]. Novo pomenovaná [[Great Northern, Piccadilly and Brompton Railway]], ktorá zlúčila oba projekty odkúpené MDET v septembri 1901, bola taktiež otvorená roku 1906. V tuneloch v impozantnej hĺbke {{m|61 |m}} pod zemou, premávali spoje medzi [[Finsbury Park]]om a [[Hammersmith]]om; vetva s jednou stanicou [[Aldwych tube (stanica metra)|Strand]] (neskôr premenovaná na Aldwych) bola pripojená roku [[1907]]. V tom istom roku, CCE&HR otvorila trať zo stanice [[Charing Cross (stanica metra)|Charing Cross]] do stanice [[Camden Town (stanica metra)|Camden Town]], odkiaľ pokračovali ďalšie dve vetvy: jedna do [[Golders Green (stanica metra)|Golders Green]] and one to [[Highgate (stanica metra)|Highgate]] (dnešná stanica [[Archway (stanica metra)|Archway]]).

Vláda sa najskôr snažila zabrániť tomu, aby ľudia prespávali v metre, no neskôr poskytla vyše 22 000 poschodových postelí, latríny a zabezpečila stravovanie. Časom na niektorých staniciach vznikli knižnice a špeciálne triedy pre večerné vyučovanie. Neskôr, počas vojny, bolo vybudovaných osem veľkých podzemných protileteckých krytov (každý z nich mohol prichýliť až 8 000 ľudí). Po vojne sa plánovalo s ich prestavbou na stanice novej expresnej linky rovnobežnej s [[Northern Line]]. Niektoré zo staníc (dnes už zväčša nepoužívané) boli prestavané na vládne kancelárie: napr. stanica [[Down Street (stanica metra)|Down Street]] bola využívaná ako hlavný stan Railway Executive Committee a stretávala sa v nej aj vláda, pred dokončením [[Churchillovo múzeum a Cabinet War Rooms|Cabinet War Rooms]]. <ref name=Disused_1>

Správa a údržba [[Jubilee Line|Jubilee]], [[Northern Line|Northern]] a [[Piccadilly Line]] ostala v zodpovednosti spoločnosti Tube Lines, avšak ani toto partnerstvo sa nevyhlo kontroverzným situáciám. V roku [[2007]] po kolapse Metronetu, si Tube Lines udržiavala dobrú povesť, všetky plánované práce dokončila načas a v stanovenom rozpočte.<ref>{{cite web|url=http://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/transport/article1991192.ece |title=„Partnership that turned sour„ |accessdate= 27. júla 2007 |publisher= The Times}} {{eng icon}}</ref> Vzťahy medzi London Underground Limited a Tube Lines sa však zhoršili po tom ako sa spoločnosti nedohodli na prioritách, finančných odhadoch a na tom, či Tube Lines majú dostatok prostriedkov na to, aby si plnili svoje povinnosti.<ref>{{cite web|url=http://www.guardian.co.uk/business/2009/sep/29/london-underground-tube-lines |title=„London Underground slams Tube Lines' plan for tube overhaul“ |accessdate= 29. septembra 2007 |publisher= The Guardian}} {{eng icon}}</ref> Na konci roku [[2009]] Tube Lines zistila, že jej chýba 1,75 miliardy libier na dokončenie dohodnutých rekonštrukcií a požiadala TfL o poskytnutie chýbajúcich finančných prostriedkov. TfL odmietol a obrátil sa na arbitra PPP, ktorý vydal rozhodnutie, že TfL by malo zaplatiť iba 400 miliónov libier.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8417776.stm|title=„Mayor wants government Tube money“|date=7. december 2009|accessdate=13. decembra 2010|publisher=BBC News}}</ref> Začiatkom roka [[2010]] sa objavili prvé diskusie ohľadom budúcnosti Tube Libes. [[7. máj]]a [[2010]] bola ohlásená dohoda, v ktorej sa TfL zaviazalo odkúpiť akcie spoločností [[Bechtel]] and [[Amey]] ([[Ferrovial]]), ktoré boli pôvodnými akcionármi Tube Lines. Kúpa akcií stála TfL spolu 350 miliónov libier. <ref name="takeover">{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8669823.stm|title=„Tube maintenance back 'in house' as new deal is signed“|date=8. máj 2010|accessdate=10. mája 2010|publisher=BBC News}}</ref>

Sieť londýnskeho má dovedna 270 staníc a vyše 402 kilometrov tratí.<ref name="TfL:Key Facts"/> Rozchod koľajníc je 1 435&nbsp;{{mm|1435|m}}.

Jazdné dráhy podpovrchových trás sú v úrovni cca. {{m|5&nbsp;|m}} pod zemou a vlaky, ktoré na nich jazdia majú rovnaký profil, ako vlakové súpravy na bežných [[železnica|železniciach]]. Podzemné trasy sú v úrovni cca {{m|20 |m}} pod zemou a vlakové súpravy jazdia v oddelených tuneloch. Tunely týchto trás majú priemer {{m|3,.56&nbsp;|m}} takže rozmery vlakových súprav sú výrazne menšie ako u podpovrchových liniek.

Trasy oboch typov vedú v prímestských častiach mimo centra mesta po povrchu, s výnimkou [[Victoria Line]], ktorá sa nachádza pod zemou po celej svojej dĺžke (ale [[Depo Northumberland Park|depo]] má na povrchu) a trasy [[Waterloo & City Line]], ktorá je ale prikrátka (celkovo má iba 2&nbsp;{{km|2|m}}). Z celkovej dĺžky metra sa v podzemí nachádza iba 45 %.<ref name="TfL:Key Facts"/>

Prevádzka nových vlakov sa však nezaobišla bez problémov: [[26. júl]]a [[2010]] počas rannej špičky bola pozastavená premávka na Victoria Line kvôli pokazenému vlaku v stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]]. Týždeň pred tým, záchranári pomáhali vyslobodiť vyše 3 000 pasažierov z pokazeného vlaku v stanici [[Pimlico (stanica metra)|Pimlico]]. TfL označilo za príčinu problémy so softvérom a priveľmi citlivé dvere.<ref>{{cite web | title=„New Victoria line trains 23 times less reliable than the old ones“ | publisher = The Evening Standard | url=http://www.thisislondon.co.uk/standard/article-23860358-new-victoria-line-trains-23-times-less-reliable-than-the-old-ones.do| accessdate =13. decembra 2010}} {{eng icon}}</ref> <ref>http://archive.railwayherald.com/Issue233HIGH.pdf</ref>

Pri vstupe na väčšinu staníc nachádzajúcich sa na povrchu je nutné prekonať minimálne niekoľko schodov, a drvivá väčšina podzemných staníc vyžaduje cestu schodmi alebo jedným zo 422 [[eskalátor]]ov.<ref name="TfL:Key Facts"/> Avšak cesta zo staničných vestibulov neraz obsahuje ďalšie prekážky, ktoré komplikujú prístup na jednotlivé nástupištia. Schodisko smerujúce k východu zo stanice [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]] je také strmé, že jeho zdolanie sa dá prirovnať k výstupu na pätnáste poschodie.<ref>{{cite web | title=„The Big Smoke: London's shortest tube journey“ | publisher = Time Out | url=http://www.timeout.com/london/features/2816.html | accessdate =5. júna 2008}} {{eng icon}}</ref> Cestujúcim sa kvôli hroziacemu nebezpečenstvu úrazu odporúča použiť výťah.

Niektoré z eskalátorov v londýnskom metre patria medzi najdlhšie v Európe a všetky sú vyrobené na mieru. Najdlhší eskalátor sa nachádza na stanici [[Angel (stanica metra)|Angel]] a meria {{m|60&nbsp;|m}}, s celkovým prevýšením {{m|27,.5&nbsp;|m}}.<ref name="TfL:Key Facts"/> Eskalátory počas jednej hodiny prepravia až 13&nbsp;000 cestujúcich, pričom sú v prevádzke 20 hodín denne a 364 dní v roku. Konvencia hovorí, že cestujúci musí vždy na eskalátore stáť vpravo.<ref>{{cite web|url=http://solo2.abac.com/themole/tuberules.html#escalator |title=„Underground Etiquette“ |accessdate= 20. júla 2007}} {{eng icon}}</ref>

Transport for London v súčasnosti vydáva mapy metra, kde sú vyznačené stanice, na ktoré je bezbariérový prístup. Napriek všetkej snahe je však na niektorých bezbariérových staniciach výškový rozdiel medzi nástupišťom a podlahou vlaku aj {{m|200&nbsp;[[mm]]|m|w}} alebo široká medzera vznikajúca medzi zahnutým nástupišťom a vlakom, čo môže značne skomplikovať osobe s invalidným vozíkom nástup do vlaku. Iba nové stanice, otvorené v roku [[1999]] v rámci predĺženia Jubilee Line, sú plne bezbariérové, možno s výnimkou [[Waterloo (stanica metra)|Waterloo]].

* Najdlhšia cesta metrom bez prestupu: {{km|54,.9 km|m}}, zo stanice [[West Ruislip (stanica metra)|West Ruislip]] do stanice [[Epping (stanica metra)|Epping]] na [[Central Line]] v trvaní 1 hodina 28 minút.<ref name="TfL:Key Facts"/>

* Najdlhšia vzdialenosť medzi stanicami: {{km|6,.26 km|m}}, medzi stanicami [[Chalfont & Latimer (stanica metra)|Chalfont & Latimer]] a [[Chesham (stanica metra)|Chesham]] na [[Metropolitan Line]].<ref name="TfL:Key Facts"/>

* Najkratšia vzdialenosť medzi stanicami: {{km|0,.26 km|m}}, medzi stanicami [[Leicester Square (stanica metra)|Leicester Square]] a [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]] na [[Piccadilly Line]].<ref name="TfL:Key Facts"/>

* Najkratší eskalátor: {{m|4,.0 |m}}, na stanici [[Stratford (stanica metra)|Stratford]].<ref name="TfL:Key Facts"/>

* Najdlhší eskalátor: {{m|60,.0 |m}}, na stanici [[Angel (stanica metra)|Angel]].<ref name="TfL:Key Facts"/>

* Najhlbšia výťahová šachta: {{m|55,.0 |m}}, na stanici [[Hampstead tube (stanica metra)|Hampstead]].<ref name="TfL:Key Facts"/>

* Najhlbšia stanica: {{m|59,.0 |m}} pod úrovňou ulice, stanica [[Hampstead tube (stanica metra)|Hampstead]].<ref name="TfL:Key Facts"/>

* Najvzdialenejšia stanica: {{km|43,.0 km|m}}, stanica [[Amersham tube (stanica metra)|Amersham]].<ref name="TfL:Key Facts"/>

* Najvyšší bod nad úrovňou zeme: {{m|18,.0 |m}}, [[Dollis Brook Viaduct]] na vetve [[Northern Line]] do stanice [[Mill Hill East (stanica metra)|Mill Hill East]].<ref name="TfL:Key Facts"/>

* [[Zoznam staníc londýnskeho metra]] a [[Zoznam uzavretých staníc londýnskeho metra]]

* [[Travelcard]] a [[Oyster Card]]