Úhor európsky: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:LeptocephalusConger.jpg|thumb|left|Leptocefalová larva vo veľkosti {{cm|7,.6 cm|m}}]]

Larva je bezfarebná, iba oko je čierne. Telo má tvar [[vŕba|vŕbového]] listu. [[Šupina|Šupiny]] nie sú vyvinuté. Kostra je stále ešte [[chrupka|chrupkovitá]]. Na každej čeľusti je 14 zubov. V dobe, keď sa začína meniť na sklovitého úhora, dosahuje dĺžku {{cm|8 cm|m}} a výšku {{cm|1 cm|m}}, avšak v priebehu tejto premeny sa skracuje až na {{cm|5 cm|m}}.

</ref> Brušné plutvy úplne chýbajú. Prsné plutvy sa nachádzajú hneď za hlavou. [[Koža]] je na prvý pohľad hladká a produkuje veľké množstvo slizu. Šupiny sú drobné, oválne a zarastené hlboko v&nbsp;koži. Na rozdiel od väčšiny ostatných druhov rýb sa tieto šupiny neprekrývajú. Žiabrové viečka sú pomerne malé, a pretože v&nbsp;bahne a vo veľkých hĺbkach nie je dýchanie [[žiabre|žiabrami]] dostačujúce, má úhor silne vyvinuté kožné dýchanie, ktoré mu umožňuje dokonca aj dočasné opustenie vody. [[Ústa]] sú koncové a pomerne hlboko rozoklané, dosahujúce na&nbsp;úroveň oka, ktoré je pomerne malé. Na&nbsp;hľadanie potravy slúži predovšetkým dobre vyvinutý [[čuch]]. Úhor tvorí [[Forma (biológia)|formy]] s&nbsp;rôzne širokými [[čeľusť]]ami, čo pravdepodobne súvisí s&nbsp;druhom prijímanej potravy.<ref name="Gerstmeier">

Sfarbenie sa mení v&nbsp;priebehu života. Najmladší, tzv.&nbsp;''sklovití úhori'' (anglicky ''glass eels'') nemajú žiadnu [[pigment]]áciu, ale v&nbsp;priebehu rastu a vstupu do sladkých vôd sa objavuje maskovacie sfarbenie. ''Žltí úhori'' (anglicky ''yellow eels'') majú tmavý, dohneda sfarbený chrbát, ktorý na bruchu prechádza do žltavej farby. S&nbsp;nástupom [[pohlavná dospelosť|pohlavnej dospelosti]] a migrácie na miesto rozmnožovania sa menia na ''strieborné úhory'' (anglicky silver eels). Celé telo zosvetlie a získava kovový lesk, brucho je strieborné. V&nbsp;tomto štádiu sa tiež výrazne zväčšia oči a začína sa uzatvárať [[Tráviaca sústava|tráviaci trakt]]. V&nbsp;podmienkach českých vôd je rýchlosť rastu úhora skôr priemerná, na konci prvého roku dosahuje dĺžky 15–30&nbsp;15{{--}}{{cm|30|m}} pri hmotnosti do 20&nbsp;g kým v treťom roku môže jeho dĺžka dosiahnuť 40–45&nbsp;40{{--}}{{cm|45|m}} a hmotnosť až 400&nbsp;g.

V&nbsp;období nástupu trenia sa už jeho dĺžka pohybuje priemerne okolo {{cm|100&nbsp;cm|m}}, ale môže dosahovať aj väčšiu veľkosť v&nbsp;závislosti na životných podmienkach a veku. Najdlhší zdokumentovaný exemplár meral {{cm|133&nbsp;cm|m}}.<ref name="FISHBASE">

</ref> Samci sú výrazne menší než samice a dosahujú dĺžku do 50&nbsp;{{cm|50|m}}.<ref name="FISHBASE" /> Hmotnosť sa väčšinou pohybuje okolo jedného kilogramu, rekordný kus však vážil 6,599&nbsp;kg.<ref name="FISHBASE" />

</ref> Aj napriek vysokému veku však dosiahol dĺžku iba {{cm|66,.6&nbsp;cm|m}} a hmotnosť 0,58&nbsp;kg.<ref name="Hanel 1992">

</ref> Hlavnou zložkou potravy úzkohlavej formy úhora sú vodné [[bezstavovce]], žijúce pri dne, hlavne [[kôrovce]], larvy vodného hmyzu a [[mäkkýše]]. Naproti tomu širokohlavá forma loví i [[ryby]] a [[obojživelníky]]. Podobne ako u ostatných dravých rýb je aj u úhora bežný [[kanibalizmus]],<ref name="Rybníkářství">

Až po objave existencie larválneho štádia bolo možné odhaliť spôsob a miesto rozmnožovania úhorov. V&nbsp;roku [[1904]] sa podarilo [[Johanes Schmidt|Johanesovi Schmidtovi]] na lodi ''Thor'' uloviť larvy v blízkosti [[Faerské ostrovy|Faerských ostrovov]]. V&nbsp;nasledujúcich rokoch boli vykonávané rozsiahle prieskumy v&nbsp;celom Atlantickom oceáne. V&nbsp;roku [[1922]] ulovila dánska loď ''Dana'' v&nbsp;oblasti Sargasového mora larvy s dĺžkou približne 5&nbsp;{{mm|5|m}}, ktoré mali dovtedy [[žĺtkový vak]].<ref>

[[Súbor:Glasseelskils.jpg|thumb|left|Úhorie monté s&nbsp;dĺžkou približne 8&nbsp;{{cm|8|m}}]]

</ref> Práve neúspechy v&nbsp;tejto oblasti výskumu priviedli v&nbsp;roku [[1959]] anglického biológa Denysa&nbsp;W.&nbsp;Tuckera k&nbsp;teórii, že európske úhory vôbec nedosiahnu svoj cieľ a že všetka populácia je zaisťovaná iba vďaka americkej populácii úhora.<ref name="brian">

V&nbsp;súčasnej dobe sa predpokladá, že úhory riečne migrujú až 7 000&nbsp;{{km|7000|m}} do Sargasového mora po dobu až 1,5&nbsp;roka, pričom neprijímajú žiadnu potravu. Dôvod, prečo sa vydávajú na také vzdialené miesto, zrejme súvisí s&nbsp;pohybom [[tektonická platňa|litosférických platní]]. Pred miliónmi rokov k&nbsp;sebe mali Európa a Amerika omnoho bližšie a ryby teda mali možnosť sa na postupné predlžovanie vzdialenosti [[adaptácia|adaptovať]]. Samotný akt pravdepodobne prebieha v&nbsp;hĺbke okolo {{m|400&nbsp;|m}} pri teplote vody 17&nbsp;°C.<ref name="brian" /> Ikry sú drobné, asi 1&nbsp;{{mm|1|m}} veľké, a voľne sa vznášajú vo vodnom stĺpci. Ich počet sa odhaduje na 400&nbsp;000–700&nbsp;000 na jednu [[samica|samicu]].<ref name="MRK" /> Dospelé úhory po trení hynú a [[plôdik]] je pomocou [[Golfský prúd|Golfského prúdu]] unášaný k&nbsp;Európe. Táto cesta trvá 3–4&nbsp;roky a na jej konci sa larvy menia na&nbsp;monté. Časť populácie zostáva v&nbsp;ústiach riek v&nbsp;[[Brakická voda|brakickej vode]] a ďalšia časť [[Migrácia|migruje]] ďalej do vnútrozemia. Je zaujímavé, že úhory v&nbsp;brakických vodách sa stávajú samcami a v sladkých vodách takmer výlučne samicami, vrátane umelo vysadzovaných jedincov. Zodpovedalo by to teórii, že sladká voda stimuluje vývoj samičích pohlavných orgánov, kým slaná voda vývoj samčích orgánov.<ref>

[[Baktérie|Bakteriálne]] a [[vírus|vírusové]]ové ochorenia spolu úzko súvisia, veľmi často pôsobia spoločne a v&nbsp;množstve prípadov teda nie je možné celkom jednoznačne identifikovať pôvodcu určitého ochorenia. Napriek tomu sú u rýb pravdepodobne častejšie [[bakterióza|bakteriózy]], a tiež sú lepšie zdokumentované než virózy.

Jedným z&nbsp;najbežnejších ochorení je [[škvrnitosť rýb|škvrnitosť]] spôsobená baktériou ''[[Pseudomonas punctata]]'', ktorá sa vyskytuje za rôznych podmienok a je hlavným pôvodcom hromadného uhynutia u úhorov, medzi ktoré možno zaradiť napríklad aj masové uhynutie v&nbsp;[[Třeboň|třeboňskomtřeboň]]skom rybníku [[Jordán (Tábor)|Jordán]] v roku [[1929]].<ref name="DYK 184">

Medzi najčastejšie [[pleseň|plesňové]] ochorenia patrí [[povrchové zaplesnenie rýb|povrchové zaplesnenie]] spôsobované plesňami rodu ''[[Achlya]]'' respektíve ''[[Saprolegnia]]''. Najčastejšie sa objavuje u oslabených alebo poranených rýb. Prejavuje sa bielymi až hnedými [[vata|vatovitými]] porastmi na koži a plutvách. Pri silnom zaplesnení často dochádza k&nbsp;uhynutiu v&nbsp;dôsledku otravy látkami vznikajúcimi pri rozklade napadnutých tkanív a toxínmi, ktoré sú produkované samotnými hubami.<ref name="Dyk 135">

Chov na farmách prebieha v špeciálnych nádržiach alebo žľaboch s&nbsp;prívodom čerstvej vody. Za najvhodnejšiu pre úhory je označovaná voda prúdiaca rýchlosťou 0,3–0,5&nbsp;l·min^-1−1 s teplotou 20–25&nbsp;°C s&nbsp;obsahom [[kyslík]]a 6–9&nbsp;mg·l^-1−1.<ref name="Rybníkářství"/> Zo&nbsp;začiatku činí hustota vysadeného množstva rýb takého chovu okolo 800&nbsp;kusov na liter, neskôr s&nbsp;rastom rýb toto číslo klesá. V priebehu chovu sa doporučuje ryby niekoľkokrát roztriediť podľa veľkosti, aby sa obmedzila možnosť [[kanibalizmus|kanibalizmu]]. Úhory sa kŕmia špeciálnymi [[pasta]]mi alebo granulami s&nbsp;vysokým obsahom tuku. Stratovosť sa pri tejto metóde pohybuje okolo 10 % a úhory zároveň pomerne rýchlo rastú. Preto sa táto metóda využíva taktiež na&nbsp;počiatočný odchov plôdika pred vysadením do voľných vôd, kde nie sú podmienky také priaznivé. Okrem umelých nádrží sú tiež v&nbsp;niektorých krajinách bežné malé odchovné [[rybník (vodná plocha)|rybníčky]]. Intenzívny chov môže dosiahnuť produkciu blížiacu sa k&nbsp;26&nbsp;tonám na hektár vodnej plochy.<ref name="Rybníkářství"/>

V&nbsp;súčasnom nariadení zo septembra [[2007]] je stanovené, že každý štát, na ktorého území sa prirodzene vyskytuje úhor riečny, je povinný vypracovať a do konca roku [[2008]] predložiť plán riadenia stavov úhora. Každý členský štát je ďalej povinný zaistiť, aby aspoň 40 % úhorov mohlo unikať na miesto párenia. Toto číslo sa vypočítava z&nbsp;najlepších odhadov stavu populácie, pokiaľ by nebola zaťažená ľudskou činnosťou. Významným bodom je taktiež povinnosť poskytovať do roku [[2013]] aspoň 60 % ulovených úhorov menších než 12&nbsp;{{cm|12|m}} na&nbsp;ich vysadzovanie do voľných vôd. V&nbsp;prípade, že niektorý štát tento plán nepredloží, alebo mu nebude schválený, je povinný okamžite zaistiť zníženie odlovu na 50 % vzhľadom na stav z&nbsp;obdobia rokov [[2004]]–[[2006]].<ref>

Riešením by v&nbsp;podmienkach Slovenska mohla byť stavba funkčných [[rybí priechod|rybích priechodov]] a zábran, ktoré by bránili vstupu dospelých rýb do turbín vodných elektrární. Vo vyhláške z&nbsp;roku [[2006]] bola [[najmenšia lovná miera]] úhora určená na 45&nbsp;{{cm|45|m}} a [[Doba hájenia rýb|doba hájenia]] stanovená od [[1. september|1.&nbsp;septembra]] do [[30. november|30.&nbsp;novembra]],<ref>

* GERSTMEIER, Roland; ROMIG, Thomas. Sladkovodní ryby Evropy. 1. vyd. Praha: Víkend, 2003. ISBN 80-7222-307-0.

* TEROFAL, Fritz. Sladkovodní ryby. 1. vyd. Praha: Ikar, 1997. ISBN 80-7202-140-0.

* HANEL, Lubomír. Naše ryby a rybaření. 1. vyd. Praha: Brázda, 2001. ISBN 80-209-0292-9.

* HANEL, Lubomír. Poznáváme naše ryby. 1. vyd. Praha: Brázda, 1992. ISBN 80-209-0227-9.

* AICHELE, Dietmar. Lov ryb na udici. 1. vyd. Praha: Ottovo nakladatelství, 2001. ISBN 80-7181-489-X.

* ČÍTEK, Jindřich; KRUPAUER, Vladimír; KUBŮ, František. Rybníkářství. 2. vyd. Praha: Informatorium, 1998. ISBN 80-86073-26-2.

* DYK, Václav. Nemoci ryb. 1. vyd. Praha: Státní zemědělské nakladatelství, 1961.