1 Ceres: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Zmenil: hi:सीरीस (बौना ग्रह) |
d typo gram, replaced: 17,882 km → {{km|17.882|m}} (2), 950 km → {{km|950|m}} (10), 909 km → {{km|909|m|w}}, 0,27 m → {{m|0.27|m}}, 7,5 cm → {{cm|7.5|m}} |
||
Riadok 13:
| Afélium = 446,818 Gm (2,987 AU)
| Obežná doba = 1679,819 [[deň|d]] (4,599 [[Juliánsky rok|a]])
| Obežná rýchlosť = {{km|17
| Uhol sklonu dráhy = 10,587[[stupeň (uhol)|°]]
| Dĺžka výstupného uzla = 80,410°
| Argument perihélia = 73,271°
| Stredná anomália = 108,509°
| Rozmery =
| Hmotnosť = 9,5×10<sup>20</sup> [[kilogram|kg]]
| Hustota = 2,08 g/[[kubický centimeter|cm³]]
| Gravitácia = {{m|0
| Úniková rýchlosť = {{km|0
| Rotačná perióda = 0,3781 d
| Spektrálna trieda = [[planétka typu G|G]]
Riadok 29:
| Teplota = ~167 [[kelvin|K]]
}}
'''1 Ceres''' je vôbec prvá objavená [[trpasličia planéta]] a súčasne s priemerom
Ceres je guľaté teleso bez [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] obiehajúce okolo Slnka medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Pomenovanie dostala podľa rímskej bohyne úrody.
Riadok 37:
== Vznik a vývoj planétky ==
[[Súbor:
[[spektroskopia|Spektroskopický]] prieskum ukázal, že povrchová vrstva obsahuje veľké množstvo [[uhlík]]a a pravdepodobne i [[organická látka|organických látok]] a podobá sa do istej miery svojím chemickým zložením [[chondrit|uhlíkatým chondritom]] a že je teda málo pretvoreným pôvodným materiálom, z ktorého planétka [[akrécia|akréciou]] vznikla. Bola preto zaradená po spektrálnej stránke do kategórie [[planétka typu G|planétok triedy G]] (v hrubšej klasifikácii triedy C).
Predpokladá sa, že pri formovaní tejto planétky došlo k čiastočnej [[gravitačná diferenciácia|diferenciácii]] jeho vnútra, spôsobenej najmä teplom vznikajúcim pri rádioaktívnom rozpade [[hliník|<sup>26</sup>Al]]. Pôvodný materiál, ktorý obsahoval veľké množstvo [[voda|vodného]] [[ľad]]u sa roztopil, a ťažšie [[kremičitan|silikátové]] [[hornina|horniny]] klesli do stredu, kde vytvorili kamenné jadro planétky. Chladnúci obal kvapalnej vody s prímesou ľahších, prevažne uhlíkatých látok vytvoril plášť, ktorého hrúbka sa odhaduje na 60 až
Z priemernej hustoty sa dá usúdiť, že voda na Cerere tvorí asi 17 až 27 % jej hmotnosti, čo prestavuje v priemere asi 2 × 10<sup>8</sup> km<sup>3</sup> vody, teda približne päťkrát viac, ako je celkové množstvo vody na zemskom povrchu. Prítomnosť vody v povrchových vrstvách bola nepriamo spektroskopicky dokázaná meraním ultrafialového spektra astronomickou družicou [[IUE]], ktorá objavila čiary hydroxidu OH, svedčiace o stále sa obnovujúcej veľmi riedkej atmosfére vodnej pary, unikajúcej z povrchu planétky.
Riadok 47:
== Povrch ==
Na povrchu bola na snímkach vyhotovených v roku [[1995]] s malým rozlíšením asi
== Príbuznosť s inými planétkami ==
Riadok 54:
== Pozorovanie zo Zeme ==
[[Súbor:Ceres Rotation.jpg||thumb|200px|left|Snímky z HST, s rozlíšením
Aj keď je Ceres najväčšou planétkou v hlavnom pásme planétok a jej [[albedo]] patrí k priemeru (0,113), nie je ani pri najoptimálnejšej opozícii, keď sa približuje k Zemi na 1,59 AU prakticky pozorovateľná voľným okom. Maximálna zdanlivá hviezdna veľkosť totiž dosahuje najvyššie hodnoty 7,0<sup>m</sup>; teoreticky by táto hodnota síce za veľmi priaznivých pozorovacích podmienok pre ľudí s mimoriadne citlivým zrakom stačila na spozorovanie tejto planétky, ale také pozorovanie zatiaľ nebolo nikdy potvrdené. Stačí však aj malý ďalekohľad, prípadne [[triéder]], aby planétka mohla byť pozorovaná.
Riadok 62:
Po objave [[planéta|planéty]] [[Urán (planéta)|Urán]] v roku [[1781]], ktorá zapadala do tzv. [[Titiusov-Bodeho rad|Titiusovho-Bodeho radu]], sa mnoho astronómov rozhodlo nájsť aj dovtedy neodhalenú planétu, ktorá mala obiehať Slnko medzi dráhami [[Mars]]u a [[Jupiter]]a vo vzdialenosti 2,8 [[Astronomická jednotka|astronomických jednotiek (AU)]] od [[Slnko|Slnka]]. Jedným z nich bol aj dvorný astronóm v meste [[Gotha]], barón [[Franz Xaver von Zach]], ktorý podporovaný [[Johann Elert Bode|Bodem]], začal v roku [[1787]] s jej hľadaním. Rozumne svoje hľadanie obmedzil na oblasť nebeskej sféry blízko [[ekliptika|ekliptiky]]. Za tým účelom si vytvoril vlastný katalóg hviezd blízkych ekliptike, ale aj tak bolo jeho snaženie márne. Na jeseň [[1799]] navštívil astronómov v [[Celle]], [[Brémy|Brémach]] a v [[Lilienthal]]e, s ktorými o tomto probléme diskutoval. Dospeli k záveru, že takú úlohu nemôže zvládnuť jeden astronóm. Preto sa [[21. september|21. septembra]] [[1800]] zišli v Lilienthale von Zach, J. H. Schröter, H. W. M. Olbers, C. L. Harding, F. A. Freiherr von Ende a J. Gildemeister. Pretože na schôdzke usúdili, že ani šesť skúsených pozorovateľov nie je dostatočný počet, rozhodli sa prizvať ďalších európskych astronómov. Rozdelili preto oblasť [[zvieratník]]a na 24 rovnakých úsekov po 15° a vymedzili tieto úseky na oblasť 7° až 8° na sever a na juh od ekliptiky. O pridelení oblastí rozhodoval los. Tak vznikla prvá medzinárodná astronomická kampaň v histórii. Jej účastníci sa nazvali „nebeskou políciou“ ("Himmelspolizey").
Jedným z prizvaných astronómov bol aj [[Taliansko|taliansky]] profesor matematiky [[Giuseppe Piazzi]] z [[Palermo|Palerma]] na [[Sicília|Sicílii]], ktorý síce nebol skúseným astronómom, ale vďaka podpore vtedajšieho kráľa Sicílie [[Ferdinand IV.|Ferdinanda IV.]] vybudoval v rokoch [[1780]] až [[1791]] vo veži kráľovského zámku astronomické observatórium. V tom čase to bola najjužnejšia hvezdáreň v celej [[Európa|Európe]]. V roku [[1789]] ju vybavil výkonným šošovkovým ďalekohľadom s objektívom s priemerom {{cm|7
[[Súbor:4 Vesta 1 Ceres Moon at 20 km per px.png|thumb|left|Zľava: [[4 Vesta|Vesta]], Ceres, [[Mesiac]].]]
Riadok 84:
== Prieskum zblízka ==
Ceres doteraz nebola skúmaná zblízka žiadnou pozemskou sondou. V septembri [[2007]] bola vypustená [[kozmická sonda|sonda]] [[Dawn (sonda)|Dawn]], ktorá má doraziť v septembri [[2011]] k planétke [[4 Vesta]] a z obežnej dráhy okolo nej ju má až do mája [[2012]] zblízka skúmať. Potom by mala vo februári roku [[2015]] doraziť na obežnú dráhu planétky 1 Ceres. Spočiatku by mala táto sonda obiehať planétku vo výške {{km|890
== Literatúra ==
Riadok 102:
* PARKER J. W. et al. ''Analysis of the first disk-resolved images of Ceres from ultraviolet observations with the Hubble Space Telescope'', The Astronomical Journal, Vol. 123, s. 549 (2002). (po anglicky)
* PIAZZI, Giuseppe. ''Risultati delle Osservazioni della Nuova Stella'', Palermo, 1801. (po taliansky)
* [http://aa.usno.navy.mil/hilton/ephemerides/asteroid_ephemerides.html HILTON, James L. ''U.S. Naval Observatory Ephemerides of the Largest Asteroids''] The Astronomical Journal, Vol. 117 pp.
* [http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?bibcode=1993pssc.symp...35H& HOSKIN, M. ''Bode's Law and the Discovery of Ceres''], ''Astrophysics and Space Science Library'', Vol. 183, s. 35] (1993) (po anglicky)
* [http://www.lpi.usra.edu/books/AsteroidsIII/pdf/3027.pdf FODERÀ SERIO, S. G., MANARA, A. , SICOLI, P.: ''Giuseppe Piazzi and the Discovery of Ceres''], ''Asteroids III''. Univ. of Arizona Press, 2002, ISBN 0816522812 (po anglicky)
Riadok 129:
== Externé odkazy ==
* [http://www.planetky.cz/article.php3?sid=34&mode=thread&order=0&thold=0 TICHÁ, Jana. ''(Ne)zapomenout na Palermo''. IAN, 2001] (po česky)
* [http://anon.nasa-global.speedera.net/anon.nasa-global/HST_ceres/640.mov Movie of one Cererian rotation (processed Hubble images)] (po anglicky)
Řádek 155 ⟶ 154:
{{Link GA|de}}
{{Link GA|zh}}
[[af:Ceres (dwergplaneet)]]
[[als:(1) Ceres]]
|