Pásmo planétok: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d štylistika v úvodných sekciách |
|||
Riadok 3:
'''Pásmo planétok''' je oblasť v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]], ktorá sa nachádza približne medzi [[Obežná dráha|obežnými dráhami]] [[Planéta|planét]] [[Mars]] a [[Jupiter]]. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných [[asteroid]]y alebo [[Planétka|planétky]]. Tento región je často označovaný aj ako '''Hlavné pásmo''' a '''Pásmo asteroidov''' pre rozlíšenie od iných oblastí s vyššou koncentráciou planétok vo vnútri slnečnej sústavy, ako sú [[Kuiperov pás]] a [[rozptýlený disk]].
Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]]. Všetky tieto telesá majú stredný [[priemer]] viac ako {{km|400|m|w}},
| priezvisko =
| meno =
Riadok 42:
}}</ref> Veľkosť ostatných telies sa zmenšuje až po častice [[medziplanetárny prach|prachu]]. Asteroidy v tejto oblasti sú natoľko roztiahnuté, že mnohé nepilotované [[Vesmírna sonda|vesmírne sondy]] tadiaľ preleteli bez problémov. Napriek tomu občas nastávajú kolízie medzi väčšími asteroidmi, pričom sa môžu vytvoriť [[rodina planétok|rodiny planétok]], ktorých členovia majú rovnaké [[obežné charakteristiky]] a zloženie. Kolízie sú tiež zdrojom prachu, ktorý spôsobuje vznik [[Zodiakálne svetlo|zodiakálneho svetla]]. Jednotlivé asteroidy vo vnútri Pásma planétok sú kategorizované podľa [[Spektrum|spektra]], pričom väčšina z nich spadá do troch základných skupín: [[uhlík]]até ([[Planétka typu C|C-typy]]), [[Kremičitan|kremičité]] ([[Planétka typu S|S-typy]]) a bohaté na [[kov]]y ([[Planétka typu M|M-typy]]).
Pásmo planétok vzniklo z prvotnej [[slnečná hmlovina|slnečnej hmloviny]] ako skupina [[Planetezimála|planetezimál]], malých predchodcov planét.
== Pôvod ==
=== Formovanie ===
[[Súbor:Main belt i vs a.png|thumb|right|upright=1.5|Pásmo asteroidov (zobrazenie inklinácií) v červenej a modrej (hlavná oblasť modrou).]]
V roku [[1802]], krátko po objavení
Slnečná sústava sa kedysi pravdepodobne [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|sformovala]] zo slnečnej hmloviny, mraku [[medzihviezdna hmota|medzihviezdneho prachu a plynu]] stlačeného vplyvom [[gravitácia|gravitácie]]. Z neho sa sformoval rotujúci disk materiálu, tzv. [[protoplanetárny disk]], z ktorého neskôr vzniklo [[Slnko]] a planéty. Počas prvých niekoľkých miliónov rokov histórie slnečnej sústavy, nastával proces [[Akrécia (astronómia)|akrécie]], zhlukovanie spôsobované kolíziami malých častíc, pričom vznikali väčšie. Keď zhluky získali dostatočnú hmotu,
Planetezimály vo vnútri oblasti, z ktorej vzniklo Pásmo planétok, boli príliš silne rušené gravitáciou Jupitera, aby sa z nich sformovali planéty. Namiesto toho pokračovali v obehu okolo Slnka s občasnými kolíziami. V oblastiach, kde bola priemerná rýchlosť kolízií príliš vysoká, sa planetezimály viac trhali ako vznikali, čo zamedzovalo vzniku planétam podobných telies. [[Dráhová rezonancia]] nastávala tam, kde obežná doba telesa sformovaného v Pásme planétok bola len zlomkom obežnej doby Jupitera, čím sa zmenila obežná dráha takéhoto telesa. Oblasť medzi Marsom a Jupiterom obsahuje množstvo takýchto dráhových rezonancií.
Počas skorej histórie slnečnej sústavy, sa asteroidy roztavili, čím sa umožnilo čiastočné alebo úplné [[gravitačná diferenciácia|rozlíšenie]] jednotlivých prvkov v ich hmote. Niektoré z prvotných telies mohli prejsť periódou [[Vulkanizmus|vulkanizmu]], pričom sa vytvorili [[Magmatický oceán|magmatické oceány]]. Kvôli relatívne malej veľkosti týchto telies bola doba tavenia nevyhnutne krátka (vzhľadom k väčším planétam) a skončila približne pred 4,5 miliardami rokov, v prvých niekoľkých 10 miliónoch rokov formovania. V [[august]]e [[2007]], štúdium [[zirkón]]ových kryštálov v antarktickom [[meteorit]]e, o ktorom sa predpokladá, že pochádza z
=== Vývoj ===
|