Žofia Bavorská (1805 – 1872): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d Žofia Bavorská (1805-1872) premiestnená na Žofia Bavorská (1805 – 1872): Typograficky korektný zápis.
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 9:
Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |
}}
'''Žofia Bavorská''', (* [[27. január|27. 1.]][[1805]], {{--}}Mníchov, † [[28. máj|28. 5.]][[1872]], Viedeň), bola bavorská princezná, rakúska arcivojvodkyňa (od r. 1824), dcéra bavorského kurfirsta [[Maximilán Jozef I.|Maximiliána Jozefa]] a [[Karolína Frederika Wilhelmina Badenská|Karolíny Frederiky Wilhelminy Badenskej]].
 
== Mladosť ==
 
Jej otec pochádzajúci z vedľajšej vetvy [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], sa po smrti svojej prvej manželky [[Wilhelmina Augusta Hessensko-Darmstadtská|Wilheminy Augusty Hesensko-Darmstadtskej]] v r. 1796 (z tohto zväzku vzišla o. i. dcéra [[Karolína Augusta Bavorská]], budúca štvrtá manželka cisára [[František II. Habsburský|Františka II.]]) druhý raz oženil s Karolínou Badenskou. Tá manželovi porodila šesť dcér, z toho dvakrát dvojičky. 27. januára 1805 sa narodili mladšie dvojičky, Žofia a Mária. V roku 1808 sa vtedy už bavorskému kráľovi Maximiliánovi Jozefovi I. narodila posledná dcéra [[Ludovika Wilhelmina Bavorská|Ludovika Wilhelmina]], budúca matka rakúskej cisárovnej [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbety]].
 
Od detstva Žofia Frederika Dorothea Wilhelmina vynikala v chytrosti a inteligencii. Otcova výchova postupne prerastala v pedantstvo, čo na nej nechalo stopy i do budúcnosti. Zaujímala sa o politiku, hudbu, prírodné vedy a náboženstvo, ktorým bola priam posadnutá.
Riadok 25:
Na viedenskom dvore žil i cisárov vnuk [[Napoleon II.]], ktorý sa do svojej o šesť rokov staršej tety zamiloval. V roku 1826 prišiel k dvoru Žofiin druhý veľký ctiteľ, princ Gustáv Vasa so svojimi sestrami. Žofia si padla do oka i s kancelárom [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternichom]], s ktorým sa zhodovala v mnohých politických otázkach.
 
Po niekoľkých mesiacoch od svadby sa aktuálnou javila otázka jej tehotenstva. Prvé tehotenstvo sa na prelome rokov 1825{{--}}1826 skončilo potratom. Než skutočne priviedla na svet potomka potratila ešte štyrikrát. Koncom roku 1829 si bola však istá, že je tehotná šiesty raz. Tentoraz však svojmu stavu venovala mimoriadnu pozornosť až napokon 18. augusta nasledujúceho roku priviedla na svet svoje prvé dieťa, syna [[František Jozef I.|Františka Jozefa]].
 
Jej predstava o možnom následníctve svojho manžela sa jej začala vzďalovať, keď sa jej švagor, teraz už cisár Ferdinand I., oženil s Máriou Annou Savojskou. Lekári ju však uisťovali, že Ferdinand nebude schopný splodiť potomka, takže následníctvo mal zaistiť Ferdinandov mladší brat, Žofiin manžel František Karol.