Verzia z 14:23, 24. máj 2011 upraviť WikitanvirBot (diskusia \| príspevky) Boti 36 676 editací d r2.7.1) (robot Zmenil: fi:Saksan–Ranskan sota ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:44, 8. júl 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 14: Z vojny proti Prusku sa však stala vojna proti celému Nemecku, pretože jej vyhlásením vstúpili v platnosť zmluvy, uzavreté Bismarckom s juhonemeckými štátmi v roku [[1866]]. Pod pruským velením narukovali okrem pruskej a severonemeckej armády aj [[Bavorsko\|bavorské]], [[Württembersko\|württemberské]] a [[Bádensko (krajina)\|bádenské]] jednotky, celkovo 500 000 vojakov, v zázemí sa pripravovalo ďalších 160 000 [[záložník (vojsko)\|záložníkov]] a 190 000 mužov zemskej [[domobrana\|domobrany]]. Francúzsko, napriek sebavedomým vyhláseniam velenia, bola na vojnu pripravená zle. Armáda mala stav 370 000 mužov, z toho 60 000 v [[Alžírsko\|Alžírsku]] a 6000 v [[Rím]]e. Organizačné zmätky pri doplňovaní [[pluk]]ov spôsobili všeobecný [[doprava\|dopravný]] [[chaos]], takže začiatkom [[august]]a malo velenie k dispozícii len 235 000 mužov a nebolo schopné [[útok\|ofenzívy]] do južného Nemecka, ako sa pôvodne plánovalo. Francúzske vojsko zaujalo len [[obrana\|obranné]] postavenie pozdĺž ~~300~~ {{km\|300}} [[hranica\|hraníc]]. Vrchného velenia sa [[29. júla]] ujal sám cisár, alsaskej armáde velil maršal Mac Mahon a lotrinskej maršal [[François Achille Bazaine\|Bazaine]]. Už začiatkom augusta bola v krvavých stretoch obrana prelomená, francúzske vojská ustúpili, [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]] bolo okupované. Bazainova lotrinská armáda zostala obkľúčená v pevnosti [[Metz]], Mac Mahonova sa spojila s jednotkami cisára s úmyslom stiahnuť sa k Parížu. Nálada ľudu však bola natoľko rozbúrená, že vláda nutne potrebovala vojenský úspech, aby v Paríži zabránila vypuknutiu revolúcie. Mac Mahon sesa teda obrátil k Metz, nemecké vojska mu však rýchlym postupom odrezali cestu a viac než stotisícovú francúzsku armádu zatlačila do úzkej [[kotlina\|kotliny]] medzi [[rieka\|riekou]] [[Mása (rieka)\|Mása]] a [[belgicko]]u hranicou pri meste [[Sedan (Francúzsko)\|Sedan]]. Okolité návršia obsadili nemecké batérie a ich paľba [[1. septembra]] 1870 zahájila rozhodujúcu bitku. Zúfalo sa brániaci Francúzi ešte večer na príkaz cisára vyvesili bielu zástavu, [[2. septembra]] bola podpísaná [[kapitulácia]]. Do zajatia padlo 83 000 vojakov, cisár sa stal zajatcom pruského kráľa. == Dôsledky == Riadok 31: == Referencie == Dějiny Francie - Svoboda Praha 1988 - str. 476{{--}}481; Dějiny Německa - nakl. Lidové noviny Praha 1995 - str. 180{{--}}183; *Dějiny Francie, André Maurois - nakl. Lidové noviny Praha 1994, str. 360{{--}}367 == Zdroj == {{Preklad\|cs\|Prusko-francouzská válka\|4249999}} [[Kategória:Dejiny Francúzska]] {{Link FA\|vi}} {{Link FA\|bg}} {{Link GA\|no}} [[af:Frans-Duitse Oorlog]] [[ar:الحرب الفرنسية البروسية]]

Prusko-francúzska vojna: Rozdiel medzi revíziami