Verzia z 06:16, 20. jún 2011 upraviť CocuBot (diskusia \| príspevky) Boti 4 163 editací d r2.6.1) (robot Pridal: kk:Ежелгі дүние ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:33, 10. júl 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 24: * 6[[32]]: smrť [[Mohamed]]a * 800 ([[Karol Veľký]] sa stal [[cisár]]om) alebo do iných rokov ležiacich v rozpätí 3. storočia až roku 800. Koniec sa tiež všeobecne kladie do obdobia [[sťahovanie národov\|sťahovania národov]] ([[4. stročie\|4.]] – [[6. storočie]]) alebo vpádu [[Arabi\|Arabov]], t.  j. [[islam]]u, do Stredomoria ([[7. storočie\|7.]] - [[8. storočie]]) alebo konca grécko-rímskej antiky (tzv. klasického staroveku). Všeobecne sa za koniec staroveku prijíma rok '''[[476]]'''. Posledný cisár Západorímskej ríše [[Romulus Augustus]], zvaný Augustulus, bol [[4. septembra]] 476 prinútený [[germáni\|germánskym]] vodcom [[Odoaker\|Odoakrom]] vzdať sa cisárskeho trónu a titulu. Kým na východe ďalej existovala Východorímska ríša, v stredoveku nazývaná [[Byzantská ríša]], územie Západorímskej ríše zaujali barbarské kráľovstvá. Riadok 33: == Antika == [[Súbor:~~Athens_Acropolis~~Athens Acropolis.jpg\|thumb\|Aténska Akropolis]] Najmä v západnej Európe sa často používa aj pojem antika (z lat. antiquus = starý). Výraz antika je [[novovek]]ý, razili ho vo francúzskom prostredí. Tento pojem pôvodne znamenal grécko-rímske [[umenie]], od začiatku [[20. storočie\|20. storočia]] však aj (len) grécko-rímsky starovek ako historickú epochu, ktorá sa začína prisťahovaleckými vlnami v Grécku v [[2. tisícročie pred Kr.\|2. tisícročí pred Kr.]] a končí s koncom rímskeho cisárstva, presnejšie niektorým z horeuvedených rokov až po rok [[476]]. Je to teda časový úsek ~~[[starovek]]u~~staroveku, v ktorom vznikli a rozvinuli sa vo výtvarných umeniach i krásnej literatúre, vo vede i filozofii, v politickej teórii i praxi, zásluhou gréckych a rímskych tvorcov kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej - a jej prostredníctvom do značnej miery aj svetovej - vzdelanosti. [[Súbor:~~Gaius_Julius_Caesar_~~Gaius Julius Caesar (100-~~44_BC~~44 BC).JPG\|thumb\|left\|upright\|Július Cézar]] Priestorovo sa pojem obmedzuje na územia pod vplyvom gréckej kultúry v Stredomorí, neskôr aj na celú Rímsku ríšu. Riadok 52: Sem patria najstaršie kultúrne oblasti: * [[Mezopotámia]] (prvé mestské štáty Sumerov vznikli asi po roku 3500 pred Kr.) * [[Egypt]] (vznik štátov Horného a Dolného Egypta asi roku 3200 pred Kr. ) * [[India]] (vznik mestských štátov Protoindov pri Inde asi roku 2400 pred Kr. ) * [[Čína]] (legendárny počiatok ríše 2200 pred Kr. , archeologický počiatok zatiaľ 1766 pred Kr. ) Niekedy ich nazývame aj orientálne despocie alebo starootrokárske štáty. Ich všeobecné znaky sú: * vhodné prírodné podmienky (v teplých oblastiach na veľriekach - [[Níl]], [[Tigris]], [[Ganga]] a pod. ) * závlahové hospodárstvo: Záplavy prinášali úrodné nánosy pôdy. Budovali sa kanály a závlahové zariadenia, aby bola úroda aj v časoch a oblastiach sucha. Budovali sa protizáplavové priehrady * despotická forma vlády (neobmedzená vláda jednotlica) Riadok 72: ** otroci * výroba mala poľnohospodársky charakter * podľa [[marxizmus\|marxistov]] tzv. ázijský spôsob výroby: Otroci nepracovali na súkromných pozemkoch alebo dieľňach (ako v antike), ale boli spoločným vlastníctvom vládnucej triedy resp. občiny. Otroci netvorili hlavnú pracovnú silu - tú tvorili slobodní chudobní občania. ** Značná potreba spoločnej práce Riadok 80: [[Súbor:Homere.jpg\|thumb\|right\|Homér]]Sem patria najmä: * [[Kréta]] (vznik Egejskej kultúry okolo 3000 pred Kr.) * [[Staroveké Grécko]] (vznik Egejskej kultúry okolo 3000 pred Kr. , vznik mestských štátov okolo 800 pred Kr. ) * [[Chetiti]] (vznik Chetitskej ríše okolo 1900 pred Kr. ) * [[Fenícia]] (obsadenie pobrežia a budovanie miest okolo r. 2000 pred Kr. ) * [[Staroveký Rím\|Rím]] (vznik mestského štátu Rím okolo 753 pred Kr. ) Ich všeobecné znaky sú: Riadok 90: * dynamickosť dejín, vrátane zmien vrstiev spoločnosti * rozvoj remesiel a obchodu (nie len poľnohospodárstvo) * podľa marxistov tzv. antický spôsob výroby: premena občinovej držby pôdy na individuálne súkromné vlastníctvo počet otrokov stále narastal Riadok 100: {{Link FA\|eo}} [[als:Altertum]] [[bar:Altertum]]

Starovek: Rozdiel medzi revíziami