Argón: Rozdiel medzi revíziami

| AbsorbčnéAbsorpčné spektrá =

Názov prvku pochádza z gréckeho ''argos'' (lenivý, neaktívny, inertný). Argón je bezfarebný jednoatómový vzácny plyn bez chuti a zápachu, ťažší než vzduch. Z chemického hľadiska sa vyznačuje značnou indiferentnosťou. Je najviac zastúpeným vzácnym plynom v ovzduší našej planéty - hmotnostný zlomok argónu vo vzduchu je 1,29 %. Objavili ho anglickí fyzici W. S. Rayleigh a W. Ramsay roku 1894 na základe rozdielnej hmotnosti litra dusíka izolovaného zo skvapalneného vzduchu (1,257 g) a litra dusíka získaného rozkladom dusičnanu amónneho (1,251 g). Nezávisle od seba sa pokúsili pôsobiť na izolovanú zložku vzduchu najsilnejšími činidlami, avšakale vôbec s ničím nereagovala. Malý rozdiel - 6 tisícin gramu - im postačil na dôkaz cudzích plynov vo vzdušnom dusíku. AkonáhleHneď ako boli objavené hélium a argón, vznikli v prirodzenom rade prvkov nové prázdne políčka, ktoré bolo treba zaplniť. Prirodzená sústava prvkov a znalosť príslušných zákonitostí a vzťahov donútili W. Ramsaya, aby tieto prvky hľadal. Bolo treba hľadať tie prvky, ktoré majú zvláštnu povahu a treba ich umiestniť do samostatnej skupiny. Podľa zákona periodicity bolo treba hľadať jeden vzácny plyn, ktorý je ťažší než hélium a ľahší než argón, a tri podobné prvky, ťažšie než argón. To, že bola vedecká úvaha správna, dokázal objav všetkých vzácnych plynov.

Argón získame pri výrobe amoniaku z vodíka a vzdušného dusíka, kde je vlastne odpadom. V 1m³{{m3|1}} vzduchu sa nachádza 9,3 litra argónu. Technický argón vyrábajú Moravsko – chemické závody v Ostrave – v Mariánských horách. Argón možno vyrobiť aj zo vzduchu. Kyslík sa viaže rozžeravenou meďou, dusík sa viaže na kovový horčík alebo vápnik ako nitrid a zvyšný surový argón obsahuje asi 0,25 % ostatných vzácnych plynov, ktoré sa od argónu oddelia frakčnou destiláciou, absorbciouabsorpciou a frakčnou desorbciou na aktívnom uhlí.