Abel Janszoon Tasman: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto úmrtia = [[Batavia]], [[Holandská východnáVýchodná India]]

'''Abel Janszoon Tasman''' (* [[1603]], [[Lutjegast]], [[Groningen (provincia)|provincia Groningen]] -– † [[10. október]] [[1659]], [[Jakarta|Batavia]], [[Jáva]]) bol [[holandsko|holandský]] moreplavec, objaviteľ a obchodník.

Po neúspechoch sa guvernér roku [[1641]] rozhodol vyslať do južných morí novú výpravu a na jej čelo postavil Tasmana. V roku [[1642]] zdvihli jeho lode Heemskerk a Zeeaen v Batávii kotvy. Dorazili na [[Maurícius]] a potom zamierili k juhovýchodu. Na 50° južnej šírky ich však silná búrka prinútila zmeniť kurz a tak už nasledovala nekonečná plavba šírym oceánom k východu. Austrálska pevnina tak zostala ďaleko na severe. Po prvýkrát 24. septembra uvideli hliadky na obzore obrysy veľkých hôr -– bola to Van Diemenova zem, dnešná [[Tasmánia]].

Po deväťdennej plavbe na východ sa pred holandskými loďami vynoril strmý breh na severozápadnom okraji južného z [[Nový Zéland|novozélandských]] ostrovov. Vietor ich hnal priamo do prielivu medzu oboma ostrovmi (Tasman ho pokladal za široký záliv), kde 18. decembra zakotvili. Priateľská „neutralita“ temných bojovných [[Maoriovia|Maorov]] dlho netrvala: prepadli „náhle bez príčiny“ holandský čln, zabili štyroch námorníkov a urobili na brehu [[kanibalizmus|kanibalské]] hody. Tasman rýchlo opustil neblahé miesto, ktoré nazval Moordenaarsbaai -– záliv Vrahov. Pri sledovaní línie pobreží Nového Zélandu k severu si nevšimol úžiny medzi oboma veľkými ostrovmi a nadobudol dojem, že sa plaví pozdížpozdĺž rozsiahlej pevniny, zrejme súčasti Schoutenovej a Le Mairovej ''Zeme stavov''. Nazval preto dnešný Nový Zéland, z ktorého poznal len západné pobrežie oboch ostrovov, tiež zemou Štátov -– ''Staaten Landt''. Pri ďalšej plavbe objavil počas roku [[1643]] súostrovie [[Tonga]] a [[Fidži]], minul [[Santa Cruz]] i [[Šalamúnove ostrovy]] a pozdĺž Nového Írska (považovaného za novoguinejský breh) sa dostal k Moluckým ostrovom a [[14. jún]]a skončil šťastne svojou púť v Batávii.

Tasman sa plavil stále okolo pustých brehov, kde sa nenachádzalo [[zlato]], korenie ani zdroje rýchleho a ľahkého zisku. Spoločnosť výsledky jeho plavieb sklamali a a už v 40. rokoch usúdila, že omnoho výnosnejšie než chimérické zlato a striebro Zuidlantu je zabehnutý „obchod s celou Indiou a Japonskom“. Nové objavené trasy vzbudzovali naopak obavu, že ich využijú konkurenti. Preto mali v [[Amsterdam]]e skôr záujem o zatajovanie výsledkov a výprav a na skončení priesumovprieskumov Nového Holandska. Táto tendencia zvíťazila na plnej čiare po van Diemendovej smrti († [[1645]]). Ďalších päťdesiat rokov sa k austrálskemu pobrežiu cielene nepriblížila jediná holandská loď a jeho doobjavenie pripadlo už lodiam pod anglickou a francúzskou vlajkou. Tasmanove služby boli ocenené hodnosťou komodora. Po smrti svojho priaznivca sa však ocitol v nemilosti a roku [[1648]] bol dokonca prepustený a penzionovaný. Po skorej rehabilitácii sa už do služieb spoločnosti nevrátil a niekoľko rokov tak viedol na ostrovoch obchod na vlastnú päsť.