Verzia z 00:51, 27. september 2011 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 01:15, 27. september 2011 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Peking Man.jpg\|right\|thumb\|Busta človeka vzpriameného pekinského]] '''Človek vzpriamený pekinský''' alebo '''človek pekinský''' (staršie ''človek pekingský''; lat. ''Homo erectus pekinensis'', ''Homo pekinensis'', staršie ''Sinanthropus pekinensis'' alebo ''Pithecanthropus pekinensis'') alebo hovorovo '''[[sinantrop]](us)''' či '''[[čínsky človek]]''' je vyhynutý poddruh [[človek vzpriamený\|človeka vzpriameného]]. V užšom zmysle taxón zahŕňa len nálezy z Čou-kchou-tienu, v širšom zmysle aj podobné čínske nálezy. Cameron a Groves 2004 taxón (podobne ako sa to robievalo istý čas v minulosti) spolu s najstaršími čínskymi nálezmi (okrem Homo erectus lantianensis) vyčleňuje ako samostatný druh človeka (potom samozrejme len pod názvom človek pekinský - Homo pekinensis) <ref>David W. Cameron, Colin P. Groves: Bones, stones, and molecules: "out of Africa" and human origins, 2004 </ref>. ==Nálezy z Čou-kchou-tienu == Typový nález je nález z Jaskyne dračích kostí pri [[Čou-kchou-tien]]e (pchinjin: Zhoukoudian) v Číne, približne 40 na juhozápad od Pekingu. Objavili ho [[1920]]-[[1937]] Wen Čung Pei, D. Black a [[Franz Weidenreich\|F. Weidenreich]] a v roku 1927 ho Black a Zdansky opísali ako samostatný rod a druh "Sinanthropus pekinensis". V priebehu polstoročia sa našli pozostatky z vyše 40 jedincov (14 lebiek a čeľustí, vyše 150 zubov a časti kostí končatín). Kosti sú ťažké, lebky sa zdajú pokročilejšie ako pri jávskom pitekantropovi. Lebková kapacita je priemerne [[1050]] cm<sup>3</sup> (podľa M. Thurza 1043 cm 3), absolútne však kolíše medzi 850 a 1220 cm3. Čeľuste vystupujú dopredu, nejestvuje [[bradový hrboľ]]. Veľmi málo kostí človeka pekinského sa našlo v ich [[anatómia\|anatomických]] vzájomných vzťahoch. V roku 1939 výskumy zastavil postup Japoncov. V tom čase už bolo objavených 150 zubov, lebky, čeľuste a kosti najmenej 45 ľudí (z toho 15 detí či mladistvých). V roku 1941, počas druhej svetovej vojny, sa pôvodná zbierka nálezov stratila; špekuluje sa, že je zakopaná niekde v Číne, že sa potopila pri bombardovaní Pearl Harboru Japoncami alebo je niekde mimo Číny. Skutočnosť, že vykopávky boli spracované veľmi dôkladne a F. Weidenreich ich opísal veľmi podrobne, túto stratu minimalizuje <ref>Delson, E.:Encyclopedia of human evolution and prehistory, 2000; http://german.cri.cn/chinaabc/chapter14/chapter140404.htm</ref>. ~~Menšie~~Výskumy boli obnovené v roku 1949 a menšie nálezy ľudí z lokality sa uskutočnili v rokoch 1951, 1955 a 1966. V roku 1979 ~~bol~~boli ~~obnovený~~výskumy ~~dlhodobý~~obnovené ~~výskum~~znova a ~~jaskyne~~dlhodobo, ale nové hominidné nálezy sú iba fragmentárne a našli sa hlavne kamenné nástroje (do roku 1998 sa ich našlo 17 000) a kosti 97 druhov zvierat. Nálezy od Čou-kchou-tienu sa staršie datovali do doby pred asi 460 až 350 tisícami/(podľa Thurzo 1998) 230 tisícami rokov (niekde sa uvádzal začiatočný dátum až 600 000 rokov). Encyklopédia archeológie 1986 písala, že ''geologické datovanie zaraďuje nálezy do [[glaciál]]u [[mindel]] až do raného [[interglaciál]]u [[mindel-riss]]''. Podľa nového datovania vrstiev, z ktorých nálezy pochádzali, z roku 2009 sú najstaršie nálezy staré 770 000 +/- 80 000 rokov, najmladšie sú staré 400 000 - 500 000 rokov. <ref>Guanjun Shen, Xing Gao, Bin Gao, Darryl E. Granger: Age of Zhoukoudian Homo erectus determined with 26Al/10Be burial dating in: Nature, Vol. 458, 2009, str, 198–200; http://veda.sme.sk/c/4345232/pekinsky-praclovek-ostarel-o-200-tisic-rokov.html</ref> Řádek 11 ⟶ 13: Pôvodne sa predpokladalo, že jaskyne boli obývané nepretržite počas celého obdobia (vtedy datovaného na) 460 000 - 230 000 rokov, ale neskôr (ešte pred zmenou datovania) sa ukázalo, že šlo najmenej o tri samostatné časové jednotky osídlenia. Homo erectus z Čou-kchou-tienu je geologicky a vývojovo mladšou formou človeka vzpriameného. Podľa vedno siedmich zachovaných fragmentov stehenných kostí sa usudzuje, že bol menšieho vzrastu ako jávsky Homo erectus (pitekantropus). Dosahoval výšku 150-~~160~~165 cm, chodil vzpriamene. Vývojovo stojí vyššie ako poddruhy Homo erectus erectus i Homo erectus modjokertensis. Nálezy sa veľmi podobajú jávskemu Homo erectus, no majú trochu klenutejšie čelo a väčšiu kapacitu lebky. Človek z Čou-kchou-tienu bol lovcom a zberačom (v jaskyni sa našli čerešňovité plody), lovil jelene, diviaky, kone, slony a nosorožce, našli sa aj rozštiepené kosti levov, šabľozubých tigrov a podobne. Podľa M. Thurzu: ''Tmavé, takmer čierne, až šesť metrov hrubé sedimenty v Jaskyni dračích kostí slúžili celé desaťročia ako doklad o dlhodobom využívaní a udržiavaní ohňa. Ich podrobnejšie rozbory v druhej polovici 80. rokov ukázali, že mnohé z predpokladaných vrstiev popola sú iba dekalcifikované usadeniny organických zvyškov. Prítomnosť ohniska a využívanie ohňa hominidmi boli dokázané iba v najmladších vrstvách.<br>'' Řádek 21 ⟶ 25: == Externé odkazy == * {{filit\|fvs/sinanthropus_pekinensis.html}} (prvý odsek vo Filite je prebratý z Encyklopédie archeológie 1986) * Thurzo, M.: Evolúcia človeka, 1998 http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php * heslá Čou-kchou-tien a Sinanthropus pekinensis in: Encyklopédia archeológie 1986 * http://web.archive.org/web/20061208220758/http://www.chineseprehistory.org/table.htm (človek pekinský je hneď prvý riadok) * http://web.archive.org/web/20070203003845/http://www.chineseprehistory.org/pics3.htm#zkdskl1

Človek pekinský: Rozdiel medzi revíziami