Verzia z 03:10, 4. december 2010 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací kategórie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:37, 27. september 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 13,2 ha → {{ha\|13.2\|m}}, 1841 – 1844 → 1841 – 1844, - → – (2) Ďalšia úprava →
Riadok 14: S príchodom rodu [[Zičiovci\|Zichyovcov]] nastáva najväčší rozmach rusovského panstva. S panstvom Jurajovho syna [[Štefan Ziči\|Štefana]] sa spája prestavba pôvodného hradu na neskororenesančný kaštieľ v roku [[1656]]. Je pravdepodobné, že stavebne nadviazal na už existujúcu, staršiu budovu. Stavba bola situovaná približne v strede dnešného severného krídla. Ďalší z významnejších majiteľov panstva i kaštieľa bol [[František VIII. Ziči-Ferraris\|František VIII. Zichy-Ferraris]], ktorý k svojmu pôvodnému rodovému menu začal používať prídomok Ferraris (po rode, ktorý vymrel po meči Františkovým svokrom). Jeho syn [[Emanuel Ziči-Ferraris\|Emanuel]] dal na počesť svojej anglickej manželky Šarloty prestavať pôvodný kaštieľ v rokoch [[1843]] - – [[1850]] v neogotickom, [[Windsorský sloh\|tudorovskom]] slohu. Základný kameň novogotického kaštieľa bol symbolicky položený [[11. jún]]a roku 1843. Na slávnosti sa ako čestný hosť zúčastnil aj rakúsky kancelár, knieža [[Clemens Wenzel Lothar Metternich\|Metternich]], ktorý prostredníctvom svojej tretej manželky Melánie bol Emanuelovým švagrom. Prestavbou kaštieľa, ktorej výsledkom je jeho dnešný vzhľad, bol poverený v tom čase známy viedenský architekt [[Franz Beer]]. Emanuelovo manželstvo ostalo bezdetné a tak rodové dedičstvo prešlo na jeho brata Félixa, ktorý sa stal posledným zichyovským majiteľom panstva. Félix so svojou manželkou, grófkou rodenou Reichenbach, panstvo i kaštieľ v roku [[1872]], trinásť rokov pred svojou smrťou, predal. Kaštieľ pre svoju druhú manželku Lauru kúpil 62-ročný Hugo I., gróf Henckel z Donnersmarktu. Riadok 20: Jeho vlastníctvom začalo obdobie ďalšieho veľkého rozkvetu panstva. Gróf Henckel, rodený hospodár, sa pustil do zveľaďovania svojho majetku. Na svojom panstve založil niekoľko majerov a fariem. Najväčšiu slávu mu priniesol jeho žrebčín, ktorý sa svojho času stal jedným z najúspešnejších chovateľských zariadení v strednej Európe. Chovali sa tu žrebce, ktoré na dostihových dráhach po celej Európe dosahovali skvelé úspechy. Po grófovej smrti boli kone premiestnené do rakúskeho [[Wolfsberg]]u, kde ich mal v prenájme od nového majiteľa barón Alfonz Rotschild. V roku [[1881]] bola nanovo založená aj časť parku za rusovským ramenom. Táto plocha nadväzovala na park pri kaštieli, od ktorého ju oddeľovalo niekoľko nových prechodov určených pre jazdu na koni. Grófova manželka Laura prežila manžela o pätnásť rokov. Rok po jej smrti (v roku [[1906]]) dedičia kaštieľ predali posledným majiteľom. [[Obrázok:Rusovce kastiel05.jpg\|thumb\|Plastika leva pred kaštieľom, kópia]] Stali sa nimi manželia [[Elemér Lónay\|Elemér]] a [[Štefánia Belgická\|Štefánia]] Lónyayovci. Tí pokračovali v úpravách kaštieľa v duchu svojej doby. Tie sa dotkli najmä vnútorného vybavenia - – ústredné kúrenie, kúpeľne. V parku dali postaviť vodárenskú vežu (zv. minaret), ktorá mala zabezpečiť dostatok vody. Stavebne nadväzovala na vzhľad kaštieľa. Bola postavená v tvare orientálnej vežičky – minaretu. Vežu využívali až do druhej polovice [[20. storočie\|20. storočia]]. Štefánia dala vzniknúť záhradníctvu (Stephaneu) známemu v blízkych i vzdialenejších končinách. Park za kaštieľom sa pričinením svetoznámych záhradníkov zmenil na rozsiahly [[anglický park]] prechádzajúci voľne do okolitej krajiny. [[Interiér]] kaštieľa sa zapĺňal hodnotnými umeleckými artefaktami a nábytkom. Možno povedať, že za panstva Lónyayovcov dosiahol rozmach rusovského panstva svoj vrchol. Do rozvoja panstva negatívne zasiahli obe svetové vojny. Počas [[prvá svetová vojna\|prvej]] z nich bol pri kaštieli zriadený lazaret, v ktorom ako ošetrovateľka pracovala i Štefánia. [[Druhá svetová vojna]] znamenala zánik prosperujúceho panstva. V roku [[1944]] väčšiu časť kaštieľa obsadilo [[tretia ríša\|nemecké]] komando a o rok nato [[červená armáda\|sovietske vojská]], ktoré ho v priebehu jedného týždňa vydrancovali. Ešte v roku 1944 manželia odkázali kaštieľ i s majetkom benediktínskemu opátstvu v maďarskej [[Pannonhalma\|Pannonhalme]]. Sem dal gróf previesť väčšiu časť rodového majetku a obaja manželia sa tu na sklonku života uchýlili. Štefánia v kláštore v auguste [[1945]] zomrela. Manžel ju prežil o jeden rok (zomrel v Budapešti). == Opis == Vo vývoji dnešného objektu je rozhodujúca etapa z rokov 1841 – 1844, keď bol vlastníkom kaštieľa gróf Emanuel Zichy-Ferraris. Za jeho panstva kaštieľ dostal svoj dnešný vzhľad. Kaštieľ tvorí dvojposchodová dvojkrídlová budova postavená do tvaru písmena U s čestným nádvorím. Fasáda je členená množstvom okien a balkónov. Priečelie je otočené na juh do predzámockej záhrady. Areál zo strany ulice ohraničuje nízky tehlový múr, pozemok za kaštieľom prechádza do voľnej prírody. Po typologickej stránke predstavuje rusovský kaštieľ typ vidieckeho sídla vyššej šľachty. Riadok 37: Poslední majitelia objekt kaštieľa upravovali už iba minimálne a zamerali sa hlavne na zmeny jeho vybavenia v duchu vtedajšej doby. Interiérovo kaštieľ v tých časoch pripomínal sídla vidieckej šľachty v Anglicku. Ústrednou časťou prízemia bola rozsiahla vstupná hala s reprezentačným schodiskom, ktorým sa vystupovalo na prvé poschodie. Na prízemí sa z haly vstupovalo do salónu alebo do knižnice. Ďalšími miestnosťami tu boli biliardový salón a turecký salón. Po schodisku sa návštevy dostali na prvé poschodie kde najväčšími miestnosťami boli veľká jedáleň a rytierska sála (tzv. Červený salón). Tu sa prijímali návštevy, ktoré boli ubytovávané v hosťovských izbách v severnom krídle. Južné krídlo bolo vyhradené pre bývanie majiteľov. Kaštieľ sa nachádza na južnom okraji parku s rozlohou {{ha\|13,.2 ha\|m}}, ktorý voľne prechádza do okolitej krajiny. == Od druhej svetovej vojny dodnes == Riadok 66: * [http://bratislava.sme.sk/c/1898065/ Kaštieľ miesto rekonštruovania len konzervujú] * [http://bratislava.sme.sk/c/1898071/Rusovsky-kastiel-preslavil-zrebcin.html Rusovský kaštieľ preslávil žrebčín] {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Kaštiele v Bratislave]] [[Kategória:~~Novogotické~~Neogotické stavby]] [[Kategória:Rusovce]]

Kaštieľ v Rusovciach: Rozdiel medzi revíziami