Martin Bujna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d automatická náhrada textu
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 10:
}}
 
'''Martin Bujna''' (pseudonym '''Starší strýčko Martin''') (* [[26. október]] [[1845]], [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]] -  – † [[22. júl]] [[1923]], [[Pukanec]]) bol [[evanjelický kňaz]], náboženský [[spisovateľ]] a [[publicista]].
 
== Životopis ==
 
Narodil sa v rodine Jána Bujnu a jeho manželky Márie, rodenej Loišovej. Študoval na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. [[teológia|Teológiu]] študoval vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Bazilej]]i. V rokoch [[1870]]- – [[1871]] pôsobil ako evanjelický kaplán a administrátor, v rokoch [[1871]]- – [[1921]] ako farár v Pukanci a od roku [[1919]] bol hontianskym seniorom.
 
Počas štúdií v Banskej Štiavnici bol členom študentského spolku Slovenské kolo. Bol úspešným v boji proti pomaďarčeniu cirkevnej školy v Pukanci, keď z príspevkov občanov postavil novú budovu školy. Podporoval rozvoj [[Slovensko|slovenského]] národného [[školstvo|školstva]], organizoval zbierky na založenie sirotincov v [[Modra|Modre]] a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].
Riadok 20:
 
== Tvorba ==
Už počas stredoškolských štúdií písal básne, ktoré uverejnil (pod menom Vlastimil) v študentskom časopise ''Sitno'', ktorého spoluredaktorom bol v rokoch [[1865]]- – [[1866]]. Neskôr sa venoval väčšinou cirkevným a spoločenským problémom. Je autorom práce o problémoch cirkevného školstva ''Eben-Ezer'' ([[1901]]) a príručky pre vysťahovalcov. Voľne interpretoval nábožensko-didaktické rozprávania. Prispieval do novín a časopisov Korouhev na Sionu, Svědectví víry, Cirkevné listy, [[Obzor (hospodársky časopis)|Obzor]], [[Orol (časopis)|Orol]], Tranovského evanjelický kalendár, [[Národnie noviny|Národné noviny]] a tiež do krajanských časopisov a kalendárov v [[Spojené štáty|USA]]. Písal aj básne a texty piesní k cirkevným slávnostiam. Dojmy z pobytu vo Švajčiarku opísal v cestopisnej črte ''Výlet na Švajčiarske Alpy'', ktorú uverejnil časopis Orol v roku [[1875]].
 
== Literatúra ==