Iasón: Rozdiel medzi revíziami

Keď Iasón predstúpil pred [[Pelias|Pelia]] so žiadosťou o vládu v [[Iólkos|IólkomIólku]], Pelias mu to v prvom okamihu sľúbil. Bál sa totiž, že mu Iasón – muž s jedným sandálom – podľa dávneho proroctva prináša smrť. Neskôr si však stanovil podmienku, že Iasón musí skôr vykonať hrdinský čin, a to priniesť [[zlaté rúno]]. Bola to koža veľkého zlatého barana, ktorý uniesol cez more [[Frixos|Frixa]] a jeho sestru [[Hellé]] do [[Kolchida|Kolchidy]]. Tamojší kráľ [[Aiétes]] za záchranu [[Frixos|Frixa]] (Hellé sa cestou utopila v mori) obetoval bohom barana a jeho zlaté rúno zachoval tak, že ho zavesil na veľký rozložitý strom, ktorý strážil strašný drak. Úloha získať zlaté rúno SAsa pre kráľa [[Pelias|Pelia]] javila ako nesplniteľná.[[Súbor:Jason and Medea - John William Waterhouse.jpg|náhľad|250px|''Iasón a Médeia'', autor:[[John William Waterhouse]] (1849–1917)]]

O tri dni doplávali k ústiu rieky [[Istros (rieka)|Istros]] (dnešný Dunaj) a tam ich dostihla flotila kráľa [[Aiétes|Aiéta]] pod velením Médeiinho brata [[Apsyrtos|Apsyrta]]. Iasón považoval boj proti presile za zbytočný, preto sa rozhodol pre lesť, ktorou by Kolchiďanov zbavil vodcu. Médeia v noci vylákala brata Apsyrta do chrámu na opustenom ostrove, ukrytý Iasón ho zavraždil, jeho telo rozsekal a nahádzal do rieky. Kolchiďania sa zdržali vyťahovaním kusov tela svojho vodcu a medzitým im loď s Iásonom zmizla z dohľadu. Dlho sa potom [[Argonauti]] plavili proti prúdu rieky Istros až do Illýrskeho mora do oblasti dnešného Jadranu (v čase vzniku mýtu Gréci nevedeli, že po Dunaji tam cesta nevedie) a po ďalšej dlhej strastiplnej púti plnej nebezpečenstiev sa nakoniec dostali do rodného Iólku. [[Súbor:N07Jason.jpg|náhľad|250px|''Iasón so zlatým rúnom'', autorom je sochár:[[William Beyer]], socha stojí v parku zámku [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo Viedni.]]