Iasón: Rozdiel medzi revíziami

O tri dni doplávali k ústiu rieky [[Istros (rieka)|Istros]] (dnešný Dunaj) a tam ich dostihla flotila kráľa [[Aiétes|Aiéta]] pod velením Médeiinho brata [[Apsyrtos|Apsyrta]]. Iasón považoval boj proti presile za zbytočný, preto sa rozhodol pre lesť, ktorou by Kolchiďanov zbavil vodcu. Médeia v noci vylákala brata Apsyrta do chrámu na opustenom ostrove, ukrytý Iasón ho zavraždil, jeho telo rozsekal a nahádzal do rieky. Kolchiďania sa zdržali vyťahovaním kusov tela svojho vodcu a medzitým im loď s Iásonom zmizla z dohľadu. Dlho sa potom [[Argonauti]] plavili proti prúdu rieky Istros až do Illýrskeho mora do oblasti dnešného Jadranu (v čase vzniku mýtu Gréci nevedeli, že po Dunaji tam cesta nevedie) a po ďalšej dlhej strastiplnej púti plnej nebezpečenstiev sa nakoniec dostali do rodného Iólku. [[Súbor:N07Jason.jpg|náhľad|250px|''Iasón so zlatým rúnom'', autorom je sochár: [[William Beyer]], socha stojí v parku zámku [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo Viedni.]]

Po dlhých cestách nakoniec našli útočisko u korinthskéhokorintského kráľa [[Kreón (Korint)|Kreóna]]. Narodili sa im tam dvaja synovia [[Mermeros]] a [[Ferétes]] a [[Médeia (mytológia)|Médeia]] dúfala, že rodinné šťastie nahradí Iasónovi túžbu stať sa kráľom. Ale Iasón, ten stále bažil po kráľovskej moci. Vyhliadol si Kreónovú dcéru [[Glauké|Glauku]] a rozhodol sa s ňou oženiť a tak získať nástupníctvo trónu. Súhlas princeznej Glauky i jej otca získal, ale keď povedal Médeii, že takto chce svojim synom zaistiť budúcnosť, [[Médeia (mytológia)|Médeia]] nesúhlasila a jej láska sa zmenila na nenávisť. Z pomsty zahubila [[Glauké|Glauku]] i [[Kreón (Korynt)|Kreóna]], potom aj svojich dvoch synov, aby Iasóna utrápila žiaľom nad ich stratou.