Kozorožec (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami

Bohom lesov, polí, stád a pastierov bol v starom Grécku [[Pan (boh)|Pan]], v [[Rím]]e nazývaný Faun. Pretože svojím vzhľadom naháňal ľudom strach, chodil radšej sám po lesoch a údoliach a hral na píšťalu. Mal rád hudbu a za jasných nocí hral [[nymfa (mytológia)|nymfám]] do tanca. Pan bol často spodobovaný na obrazoch, bolo o ňom napísaných mnoho básní, zložených veľa hudobných skladieb a jeho bradatú a rohatú hlavu často tesali sochári do mramoru. Bol symbolom pokojnej pohostinnosti a predsa sa ho ľudia báli. Keď sa niekto ocitne sám v lese, alebo na osamelom mieste, často podlieha bezdôvodnému strachu, ktorému sa dodnes hovorí panický. Je to vraj strach, ktorým Pan zaháňal z lesa nevítaných návštevníkov.

Na starých hviezdnych mapách býval Pan znázorňovaný ako kozorožec s rybím chvostom a s hlavou a telom capa. Babylončania mu hovorili Kozia ryba. Takíto kríženci morských a suchozemských zvierat, alebo dokonca ľudí, sa v povestiach vyskytovali často (napr. [[Kentaur (mytológia)|kentaur]]us, kozorožec, [[morská panna]]...). Podobu kozorožca možno vysvetliť tým, že asi pred 2 000 rokmi sa vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe začínalo obdobie dažďov práve v čase, keď Slnko prechádzalo týmto súhvezdím. Legenda zase vysvetľuje smiešnu podobu Pana tak, že keď raz Pan so svojimi priateľmi popíjal, do veselej spoločnosti vpadol [[Tyfón]], obrovský netvor so sto hlavami. Spoločnosť sa v hrôze rozpŕchla a aby sa zachránili, každý sa premenil na nejaké zviera. Pan sa chcel premeniť na rybu, ale spanikáril a keď skočil do vody, zabudol sa potopiť celý. Na rybu sa premenila len jeho potopená časť, horná zostala kozia. Zeus to vyriešil tak, že zlého TyfonaTyfóna strčil pod sopku Etna a Pana preniesol na letnú oblohu.