Otvoriť hlavné menu

Zmeny

 
== Stredovek ==
V ranobyzantskom období sa tu upevnilo kresťanstvo. Územie bolo veľmi bohaté a aj preto ľákalo [[Peržania|Peržanov]] z východu, ktorý v 6. a 7. stor. dobyli a vyplienili mnohé územia aj bohatú [[Antiochia|Antiochiu]]. V [[7. storočie|7.]] a [[8. storočie|8. stor.]] Perziu ovládli [[Arabi]], ktorí potom útočili na Anatóliu. Väčšina miest bola zničená a jeho obyvateľstvo zmenilo spôsob života. Upustilo od rímskych tradícií a stiahlosstiahlo asa do opevnení. Byzancia však Arabov porazila a veľa miest sa spamätalo a prinavrátilo sa ku klasickej starovekej kultúre. Anatólia bola jedno z najvýznamnejších kultúrnych územiíúzemí na svete. V tomto období sa hlavne na východe polostrova usadzujú [[Arméni]], ktorí žili spoločne s Grékmi bez akýchkoľvek konfliktov. V 7.{{--}}[[9. storočie|9. storočí]] tu boli usadzovaní aj [[Slovania]], ktorých cisíricisári odvážali z [[Grécko|Grécka]]. Slovania boli usadzovaní na východe Anatólie, tu slúžili v armáde, no neskôr splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Územie Malej Ázie bolo Byzanciou rozdelené na územné celky, thémy: Avydos, Opsikion, Thrakesion, Kibyraioton, Optimation, Vukellarion, Paflagonia, Armenakion, Chaldia, Koloneia, Sevasteia, Charsianon, Kappadokia, Lykandos, Melitini, Kilikia, Seleukeia a Anatolikon. Obyvatelia sa rozdelovali na [[Romaioi|Romaiov]] (teda [[Gréci|Grékov]]), [[Arméni|Arménov]] a žil tu aj kmeň [[Isauri|Isaurov]]. V roku 1071 sa tu pri Mantzikerte odohrala bitka medzi byzantským cisárom [[Romanos Diogenes|Romanom Diogenom]] a tureckým sultánom Alp Arslanom. Turci v tejto dobe začínajú prenikať do Malej Ázie. Byzancia v tejto bitke utrpela zdrvujúcu porážku, stratila Kapadóciu, začali smesem prenikať [[Turci]]. V [[13. storočie|13. stor.]], Byzanciu zničili križiaci a na jej území vznikli viaceré štáty. Malo to aj pozitíva, lebo Turci sa stiahli zo západnej časti polostrova. Vznikli tu viaceré štáty. [[Bithýnia|Bithýniu]] ovládlo európske [[Latinské cisárstvo]], veľkú časť západnej Anatólie kontrolovalo grécke [[Nikajské cisárstvo]], na juhu vznikla Malá Arménia, stred ovládli Turci, mali tu [[Iokonská ríša|Ikonskú ríšu]], v ktorej však žili hlavne [[Gréci]], ktorí ju aj spravovali. Na severe, v [[Pontos|Ponte]] vznikol grécky štát, [[Trapezuntské cisárstvo]]. Grécke štáty Nikaia a [[Trabzon|Trapezus]] sa pokladali za nástupcu Byzancie. Niakjskému cisárstvu sa podarilo vyhnať Európanov z [[Istanbul|Konšantinopolu]] a znovuvytvoriť Byzantskú ríšu. Posledné panovnícke rody Angelovci, Dukasovci, Komnenovci a Paleologovci boli významné straé grécke rodiny z Anatólie. V [[15. storočie|15. stor.]] však Osmanskí Turci opäť útočili a Byzancia im nedokázala účinne vzdorovať, preto si rýchlo podrobili celú Malú Áziu, v roku [[1453]] dobyli Konšatntinopol, čím zanikla Byzantská ríša. Posledné nezávislý štát bolo grécke Trapezuntské cisárstvo, ktoré Turci dobyli v roku [[1461]].
 
== Turecká doba ==
Anonymný používateľ