|
| kapitola = 2. Počiatky rodovej organizácie
| strany = 14
| jazyk = slovensky
}}</ref>
O Barci sú písomné doklady už z obdobia pred tatárskym vpádom, čo svedčí, že Barca bola už vtedy vyvinutá a dôležitá dedina. Prvý raz sa spomína vo Varadínskom registri k roku 1215 (Barca), keď sa uvádza súčasne so starou dedinou Saka. Druhý raz sa spomína v listine jágerskej kapituly z roku 1230, vtedy sa uvádza ako Barca a súčasne s ňou sa spomína aj Košice(villa Cassa). Košice sa tu roku 1230 uvádzajú teda výslovne už ako dedina (villa), ale takouto dedinou bola vtedy bezpochyby až aj Barca, hoci v tomto doklade sa to výslovne neuvádza.
Podľa doteraz známych faktov možno zhrnúť, že Barca sa v najstarších dokladoch z 13. storočia uvádza takto: v roku 1215 villa Barca, v roku 1230 Barca, v roku 1269 Barcha, v roku 1277 Barcha, v roku 1278 Barcha, v roku 1288 terra Barcha, Barcha, v roku 1288. Najstaršie dva doklady pre Barcu sú vo forme Barca a len od druhej polovice 13. storočia sa používa v listinách tvar Barcha. V listinách z 13. a 14. storočia sa literou "ch" označuje práve tak spoluhlásku "c" ako "č".
Ešte v prvej polovici 17. storočia sa prejavuje Barca ako prevažne maďarská dedina a len od druhej polovice 17. storočia bola znovu osídlená Slovákmi. V roku 1670 totiž vymrelo všetko vtedajšie obyvateľstvo Barce na choleru a zemepáni ju následne osídlili slovenskými sedliakmi zo svojich statkov v Spišskej stolici. V lexikóne osád z roku 1773 vystupuje Barca už ako dedina, kde sa rozprávalo prevažne slovensky.
===Zaujímavé udalosti 19. storočia===
Dňa 18. 7. 1810 navštívil Barcu prvý košický biskup Ondrej Szabo so sprievodom. barca mala vtedy 718 farníkov, z toho 59 detí.
v 19. storočí zohrala rodina Barczayovcov v histotórií opäť významnú úlohu. Jozef bol dvorným radcom na kráľovskom dvore. Michal bol vyslancom, Odon bol niekoľkokrát zvolený za poslanca zastupujúceho košický okres, Albert bol dlhé roky hlavným županom Obovskej župy, Ján bol županom Turnianskej župy.
Rod Barczajovcov má svoje kmene na rôznych miestach župy, hlavné sídlo mal však v obci Barca, ktorá je ich pôvodným sídlom.
Podľa zápisu vo farskej kronike dňa 15. októbra 1834 o 7,30 hod. postihlo Barcu zemetrasenie, obete na životoch sa však neuvádzajú.
Prvým známym laickým učiteľom bol od roku 1837 Andrej Lewandowský, ktorý učil v cirkevnej škole. Vyučovací jazyk bol výlučne slovenský.
Cez Barcu tiahli v roku 1849 vojská Rusov do Maďarska na pomoc rakúsko-uhorskému cisárovi.
K významným osobnostiam v tomto období v spojitosti s Barcou patrí aj Jánoš Záborský, ktorý ako kaplán chodil v roku 1850 vypomáhať , keď fara nebola obsadená, vyplýva to i zo záznamov v matrike.
V rokoch 1846-50 bol správcom fary Ondrej Takács, ktorý pracoval nielen na poli náboženskom, ale i sociálnom. Z jeho podnetu bol založený "spolok striezlivosti". Bol v živom styku s Dr. andrejom Radlinským, ktorý písal v roku 1850 vo viedenských Slovenských novinách o Barčanoch. Opisuje ich ako ľudí, ktorí sa radi vzdelávajú a nedeľné odpoludnia trávia radšej doma ako v krčme.
V roku 1830 vyhorela celá Barca. Novému požiaru v roku 1873 podla za obeť aj farská budova.
V roku 1857 bolo vykonané v Braci sčítanie ľudu, ktoré uvádza 950 obyvateľov a 148 domov vrátane zemepánskych a sluhovských budov. Z hľadiska náboženského vyznania bolo zistených 616 rímskokatolíkov, 48 gréckokatolíkov, 40 luteránov, 47 reformovaných kresťanov a 145 izraelitov. V súvislosti s Bachovou reformou medzi dôležité opatrenia patril aj patent o usporiadaní urbárskej a poddanskej pôdy. V roku 11867 sa začalo s vyčleňovaním panskej pôdy v prospch bývalých poddaných a želiarov a majetok bol zapísaný do pozemkovej knihy.
Prvý vlak prišiel do Barce 5. júla 1860 v súvislosti s výstavbou železničnej trate Košice- Budapešť. V tom čase sa hovorí už len o jednej Barci, Nižná Barca sa však dlho nazýva ešte Malá Barca.
Po otvorení železničnej trate Košíc v roku 1860 vznikol v Abovskej župe celý rad poštových úradov, v roku 1880 ich bolo 38. Z poštového úradu v Barci sa zachovala poštová pečiatka z 5. mája 1884 - jednookruhová s názvom obce Bárcza a v spodnej časti pečiatky bol názov župy, v strede bol letopočet, mesiac a deň. Pečiatka sa používala až do roku 1918.
Na sklonku 19. storočia, konkrétne v roku 1890 mala Barca 127 rodinných domov a evidovaných 1098 obyvateľov.
===Zaujímavé udalosti 20. storočia===
Z pohľadu náboženskej štruktúry mala Barca začiatkom 20. storočia 903 rímskokatolíkov, 165 gréckokatolíkov, 80 izraelitov a 58 reformovaných kresťanov. V roku 1901 bola zriadená škôlka pre 80 detí vo veku 3 až 5 rokov. V tom istom roku dostal farský kostol nový pneumatický organ.
Súčasné osídlenie Nového Jarku sa uskutočnilo začiatkom 20. storočia, ešte pred začiatkom 1. vsetovej vojny. Prvým osadníkom bol Ladislav Falat, ktorý sa na terajšiu Barčiansku ulicu č. 38 presťahoval v roku 1909 z obce Barca, časť Ortáš. Nový Jarok tvorila vtedy časť "Barčianskej triedy" medzi Myslavským a Mlynským potokom.
V roku 1908 prišiel do Barce vpd. Valentín Rusňák. Okrem oživenia náboženského života bol iniciátorom pri zriadení dychovej hudby, staral sa o bezprizorných chlapcov a viedol protialkoholickú kampaň. V škole učil po slovensky aj napriek výslovnému zákazu riaditeľa školy. Ľudí učil a prehováral k "bulgarčeniu", čiže k pestovaniu zeleniny, lebo zistil, že je tu dobrá pôda a výhodna poloha na zabezpečovanie zeleniny blízkemu mestu. Zriadil aj ústav pre opustených chlapcov, o ktorých sa aj napriek rôznym ťažkostiam staral.
V roku 1908 založil vo farnosti "spolok striezlivosti", resp. obnovil jeho činnosť. V spolku bolo na začiatku 121 členov, v roku 1916 už 170 členov. Členovia boli zaradení do troch kategórií:
1. úplní absinenti
2. zdržujúci sa pitia alkoholu okrem piva
3. zdržujúci sa pitia len pálených nápojov.
Výsledkom tejto činnosti bol pokoj v rodinách, racionálnejšie využívanie pôdy a rozšírenie záujmu o knihy a časopisy vydávané Spolkom sv. Vojtecha. Výrazne sa pričinil o šírenie slovenskej kultúry prostredníctvom Spolku sv. Vojtecha, keď takmer každá katolícka rodina stala sa členov SSV. PO roku 1918 sa aktívne zapojil do slovenského národného života, bol krátko väznený maďarskými bolševikmi, ktorí ho chceli deportovať do Miškolca, ale zabránili tomu barčianski veriaci. PO obnove slovenskej verejnej srpávy sa stal v roku 1919 členom župného zastupiteľstva Abovsko-turnianskej župy. Vdp. Rusňák bol jedným z autorov rezolúcie T.G.Masarykovi za plné rešpektovanie Pittsburskej dohody, teda za autonómiu Slovenska v rámci Česko-slovenskej republiky.
V roku 1910 bol pochovaný na barčianskom cintoríne Ferdinand Karniss (1867-1910), správca a učiteľ. Pomník na cintoríne mu venovala Barca na znak vďačnosti za jeho svedomité účinkovanie.
Od roku 1919 pôsobil v Braci na 4-triednej štátnej ľudovej škole ako správca Ladislav Birčák, ktorý rozvinul V Barci bohatú osvetovú činnosť, začal presadzovať prírodovedekcý svetonázor a neskôr pomocou košických kultúrnych pracovníkov založil v roku 1927 Miestny odbor Matice slovenskej, ktorý mal aj svoj športový oddiel futbalu a stolného tenisu. Výrazne sa podieľal na kultúrnom a spoločenskom dianí v obci.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Krištof
| meno2 = F.
| autor2 =
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 =
| meno3 =
| autor3 =
| odkaz na autora3 =
| spoluautori =
| korporácia =
| odkaz na korporáciu =
| titul = Barca - mestská časť Košíc
| odkaz na titul =
| editori =
| redaktori =
| prekladatelia =
| ilustrátori =
| ďalší = L. Falat, L. Buľko
| vydanie = 1
| typ vydania =
| vydavateľ = JES Košice
| miesto = Košice
| rok = 2002
| počet strán = 79
| prílohy =
| kapitola =
| strany =
| jazyk = slovensky
}}</ref>
* [http://www.cassovia.sk/barca/ Informácie o MČ Barca na ''Cassovia.sk'']
* [http://uzemneplany.sk/upn/kosice-barca Územný plán mestskej časti Košice-Barca]
* [http://mestokosice.sk/index.php/ke/info/mestske-casti/398-barca/ Informácie o MČ Barca na ''mestoKosice.sk'']
{{Slovenský výhonok}}
| 