Občianska vojna v Líbyi: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
RedBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Zmenil: da:Borgerkrigen i Libyen
Erakis (diskusia | príspevky)
dopln.
Riadok 27:
Po tom, čo ku koncu februára režim stratil kontrolu nad východom krajiny, vrátane druhej najväčšej líbyjskej metropoly [[Bengází]], začali tamojší ľudia oslavovať a odovzdávať ukoristené zbrane. Pri oslavách používali červeno-čierno-zelenú trikolóru, vlajku bývalého Líbyjského kráľovstva.<ref name="ceskenoviny.cz"/> Ako vedúca zložka povstania sa sformovala Dočasná národná prechodná rada, tiež označovaná ako Národná rada. Táto rada uskutočnila svoje ustanovujúce stretnutie [[5. marec|5. marca 2011]] v [[Bengází]], kde sa označila za jediného legitímneho predstaviteľa Líbye a na jej území vyhlásila ''Líbyjskú republiku''.<ref name="ntclibya.org">http://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/</ref> Predsedom Rady sa stal [[Mustafa Abdul Džalíl]], ktorý bol Kaddáfiho ministrom spravodlivosti a na stranu povstalcov prešiel krátko po začiatku protestov. Prvou krajinou, ktorá [[10. marec|10. marca 2011]] Radu oficiálne uznala ako legitímneho predstaviteľa líbyjského štátu, bolo [[Francúzsko]].<ref name="ntclibya.org"/><ref>http://zahranicni.ihned.cz/c1-51068190-sarkozy-bezletova-zona-nestaci-zamerme-se-na-konkretni-cile-v-libyi</ref><br />
 
V marci rozpútali Kaddáfího sily proti povstalcom rozsiahlu vojenskú protiofenzívu a začali spätne dobýjať povstalcami obsadené mestá, pričom došlo k rozsiahlym bojom napr. v [[Misráta|Misráte]] a k obliehaniu [[Bengází]]. Z obavy, aby nedošlo v týchto mestách k rozsiahlym masakrom civilného obyvateľstva, pristúpila [[Bezpečnostná rada OSN]] k vyhláseniu bezletovej zóny nad Líbyou, ktorá dala [[de facto]] súhlas s vojenskou intervenciou cudzích krajín. Tá začala [[19. marca]] pod vedením [[Francúzsko|Francúzska]], [[Veľká Británia|Veľkej Británie]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. [[31. marca]] prevzalo úplnú kontrolu nad vojenskou operáciou proti líbyjskému režimu [[NATO]]. Z arabských štátov vojensky podporil ako prvý vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou [[Katar]], ktorý tiež ako prvý z arabských krajín uznal rebelmi ustanovenú vládu.<ref>http://zpravy.idnes.cz/libyjsti-povstalci-chteji-zacit-vyvazet-ropu-pomuze-jim-pry-katar-1fp-/zahranicni.asp?c=A110328_114436_zahranicni_ipl</ref>. Spojenci uskutočnili v priebehu vojny vyše 9 000 bojových náletov a takmer úplne zničili vojenský potenciál Kaddáfího režimu.,<ref>http://www.nato.int/nato_static/assets/pdf/pdf_2011_10/20111005_111005-factsheet_protection_civilians.pdf</ref> zároveň však napriek snahám o minimalizovanie obetí usmrtili minimálne 72 civilistov.
 
S výraznou leteckou podporou začali povstalci pomerne rýchlo preberať kontrolu nad krajinou a v auguste už Kaddáfímu zostalo len niekoľko miest na západe Líbye, predovšetkým hlavné mesto Tripolis, o ktorý sa mali viesť najťažšie boje, pretože Kaddáfí sa nemienil vzdať a oprieť sa mohol minimálne o svoju elitnú prezidentskú gardu, ktorú tvorilo 3 000 dobre vyzbrojených a vycvičených mužov. Podľa správ z miesta boli v uliciach hlavného mesta Kaddáfim najatí žoldnieri z cudzích krajín, najmä subsaharskej Afriky, ktorí strieľali aj po tých, čo sa len snažili pomôcť zraneným.<ref>http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafi-uz-zrejme-nekontroluje-situaci-v-libyi-lide-dal-utikaji/601881</ref> To viedlo k viacerým prípadom brutálnych represii zo strany povstalcov voči obyčajnému černošskému obyvateľstvu krajiny.<ref>http://observers.france24.com/content/20110831-libya-tripoli-ivorian-african-immigrant-blacks-brutalized-because-skin-colour-color</ref>