Dornier Do 17: Rozdiel medzi revíziami

Dornier bol potom požiadaný vyrobiť prototyp '''V4'''. Niektoré zdroje uvádzajú, že tento sa líšil od stroja V3 tým, že okienka pre pasažierov boli odstránené a jednoduchá smerovka nahradená dvoma menšími. Fotografické dôkazy dokazujú, že V3 mala dvojitú smerovku od začiatku svojej konštrukcie. Testovanie prototypov V4, '''V6''' a '''V7''' bolo úspešné a vzniklo viacero prototypov ako '''V8''', ktorý bol favoritom na prieskumný stroj s dlhým doletom, zatiaľ čo V9 bol skúšaný ako rýchle dopravné lietadlo. Stroj V9 bol stále letuschopný ešte v roku 1944.

 

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-343-0663-18, Belgien-Frankreich, abgedecktes Flugzeug.jpg|thumb|Zamaskovaný Do 17 na belgickom letisku, september 1940]]

Kokpit a predná časť trupu mali tradičný stupňovitý kokpit a nos bol plne presklený. Prvé verzie boli prezývané „lietajúca ceruzka“, kvôli štíhlemu a dlhému trupu. V dôsledku skúseností zo [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojny]] bola zvýšená strecha kokpitu a spodná polovica priestoru posádky bola rozšírená smerom von, aby tak mohlo byť vytvorené miesto pre člena posádky obsluhujúceho ďalší obranný guľomet.

Tieto lietadlá slúžili ako testovacie stroje na hodnotenie motoru BMW 132 pre použitie v Do 17. Týmito strojmi boli '''V18''' (výrobné číslo Werknummer 2021) a '''V19''' (výrobné číslo Werknummer 2022). Skúšky začali na konci roku 1937. Podobná úprava, no s motormi [[Bramo 323]] viedla k označeniu '''Do 17L-1''' a '''L-2'''. Dve Do 17 boli premenované na prototypy '''V20''' a '''V21''' a použité pri skúšaní motorov Bramo 323 na použitie v Do 17. Testy boli uspokojivé a budúce sériové stroje mali byť osadené týmito motormi.

Dornierove lietadlá mali už dlhšie vynikajúcu povesť medzi [[Juhoslávia|juhoslovanskými]] pilotmi, vďaka ich kvalite, spoľahlivosti, odolnosti a službe. Dornierove stroje obdržalo juhoslovanské námorné letectvo (Pomorsko Vazduhoplovstvo) v roku [[1926]], konkrétne išlo o ťažké bombardéry [[Dornier Komet]] a [[Dornier Y]]. Juhoslovania už s Dornierovými lietadlami boli oboznámení tak, že [[19. november|19. novembra]] [[1935]] juhoslovanskí piloti vyskúšali prototyp '''Do 17V-3''', s označením '''D-ABIH''' (výrobné číslo 258). Rozhodli sa zaradiť Do 17 do služby napriek tomu, že bol drahší než hociktoré iné lietadlo, kvôli nemeckej ochote dodať stroje rýchlo a bez obmedzenia množstva.

[[Súbor:JKRV Do17K.jpg|thumb|Dornier Do 17K juhoslovanského letectva]]

Dornier mal nedostatočný prísun nemeckého vybavenia, vrátane motorov. Juhoslovania našli francúzskeho výrobcu, ktorý mal dodať pohonné jednotky namiesto Nemcov. Vybraný výrobca motorov bola firma [[Gnome et Rhône]] a ich motor [[Gnome-Rhône Mistral Major]] mal byť použitý v Do 17. Francúzi však zveličili výkony motoru, pričom uvádzali, že má výkon 649 kW a rýchlosť {{km|420|m}}/h vo výške {{m|3850|m}}. Vrtule s konštantnou rýchlosťou boli nekvalitné a dodané neskoro. To viedlo k súdom s firmami [[Piaggio Aero]] a [[Ratier]]. Len jeden Do 17 bol vybavený úplným nemeckým vybavením. Zvyšok Dornierov mal belgické {{mm|7.9|m}} guľomety FN, české fotografické vybavenie a rádiové vybavenie firmy [[Telefunken]]. Celkom bolo v juhoslovanských továrniach vyrobených 70 kusov Do 17.

 

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-343-0679-06A, Belgien-Frankreich, Flugzeug Dornier Do 17.jpg|thumb|Pohľad na Do 17 z kabíny druhého Do 17, 1940]]

 

Po zavedení Junkersu Ju 88 a zaradenia produkcie nového Dornieru Do 217, boli dni Do 17 zrátané, a výroba sa zastavila v polovici roku 1940. Aj napriek ukončeniu výroby sa Dornier zúčastnil vo väčšom množstve v bojoch po Bitke o Britániu, v [[Balkánske ťaženie|Balkánskom ťažení]], [[Operácia Barbarossa|operácii Barbarossa]] a s inými štátmi Osi.

 

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-345-0784-14A, Frankreich, Do 17.jpg|thumb|Dornier Do 17Z (5K+EA), počas Západného ťaženia, 1940.]]

Najprv pronemecká [[Juhoslávia]] vyzerala byť pripravená pripojiť sa k štátom Osi, no vojenský puč zvrhol vládu a vyhlásil neutralitu. Rozhnevaný [[Hitler]] prikázal dobyť Juhosláviu útokom. Juhoslovania si na konci roka 1940 objednali dvadsať '''Do 17 Ka-2'''. Tieto stroje sa líšili od nemeckých Dornierov osaedenými motormi, ktorými boli francúzske [[Gnome-Rhône Mistral Major]] a ďalšie odlišnosti zahŕňali zahraničné prístroje a zbrane. V roku 1940 postavili Juhoslovania 50 ks týchto strojov v licencii, no väčšina bola stratená počas ťaženia.

[[Súbor:Flag of Nazi Germany (1933-1945).svg|24px]] '''[[Nemecko]]'''

*[[Luftwaffe]]

*Kráľovské maďarské letectvo obdržalo jeden ex-juhoslovanský '''Do 17Ka-3'''.

[[Súbor:Flag of Italy.svg|24px]] '''[[Taliansko]]'''

*[[Regia Aeronautica]] používala najmenej jeden Do 17 zaradený v jednotke ''1° Centro Sperimentale'' v Guidonii, kde bol skúšaný až do septembra 1943.

*Rumunské kráľovské letectvo obdržalo 10 použitých '''Do 17M''' v novembri 1942.[93]

*Španielske letectvo obdržalo stroje vyradené z [[Légia Kondor|Légie Kondor]] – '''Do 17E''', '''F''' a '''P''' a 13 zostalo v službe po konci Španielskej občianskej vojny.

*Švajčiarske letectvo používalo jeden '''Do 17Z-2''', zajatý po pristátí na [[Letisko Bazilej|Bazilejskom letisku]] v apríli 1940.

*Juhoslovanské kráľovské letectvo

*[[Royal Air Force]] zaradila do služby 2 juhoslovanské Do 17K, ktoré utiekli z Juhoslávie, vezúc Kráľa Petra a zlato. Stroje obdržali sériové čísla AX707 a 707. Obe lietadlá boli zničené pri leteckom útoku na letisko Ismaïlia dňa 27. augusta 1941.

*[[United States Air Force|United States Army Air Force]] používali najmenej jeden Do 17E-1, WkNr 2095. Premenovaný na ''Axis Sally'', bol odvezený do Spojených Štátov po vojne a testovaný.

 

* de Zeng, H.L., D.G. Stanket and E.J. Creek. ''Bomber Units of the Luftwaffe 1933-1945: A Reference Source, Volume 1''. London: Ian Allen Publishing, 2007. ISBN 978-1-85780-279-5

* de Zeng, H.L., D.G. Stanket and E.J. Creek. ''Bomber Units of the Luftwaffe 1933-1945: A Reference Source, Volume 2''. London: Ian Allen Publishing, 2007. ISBN 978-1-903223-87-1

* Dressel, Joachim and Manfred Griehl. ''Bombers of the Luftwaffe''. London: DAG Publications, 1994. ISBN 1-85409-140-9

* Goss, Chris. ''Dornier 17: In Focus''. Surrey, UK: Red Kite Books, 2005. ISBN 0-9546201-4-3

* Keskinen, Kalevi and Kari Stenman. ''Suomen Ilmavoimien historia 2: Dornier Do 17Z, Junkers Ju 88A-4''. Hobby-Kustannus Oy, 1999. ISBN 952-5334-01-5

* March, Daniel J. ''British Warplanes of World War II''. London: Aerospace Publishing. 1998. ISBN 1-874023-92-1

* Nedyalkov, Dimitar. ''Air Power of the Kingdom of Bulgaria''. Volume IV. FARK OOD, Sofia, 2001. ISBN 978-954-9669-79-4

* Neulen, Hans Werner. ''In the Skies of Europe: Air Forces Allied to the Luftwaffe 1939–1945''. London: Crowood, 2000 ISBN 1-86126-326-0

{{projekt|commons=Dornier Do 17}}

 

* [http://www.rafmuseum.org.uk/cosford/conservation-centre/dornier-17-conservation-project.cfm Dornier Do 17Z-2 Werke nr. 1160 located on Goodwin Sands]

** [http://www.rafmuseum.org.uk/cosford/conservation-centre/downloads/Dornier%20Do17Z%20Wnr%201160.pdf History of Dornier Do 17Z-2 Werke nr. 1160 and the German crew]

{{Link FA|hr}}

{{Link GA|en}}

[[bg:Dornier Do 17]]

[[ca:Dornier Do 17]]

[[gl:Dornier Do 17]]

[[hr:Dornier Do 17]]

[[it:Dornier Do 17]]

[[ja:Do 17 (航空機)]]