Iasón: Rozdiel medzi revíziami

[[Iólkos]] v Tesálii založil Iasónov dedo [[Krétheus]], po ňom mal vládu prevziať jeho syn [[Aisón (mytológia)|Aisón]]. Vlády sa však zmocnil nevlastný brat [[Aisón (mytológia)|Aisóna]] [[Pelias (mytológia)|Pelias]]. Keď sa Aisónovi narodil syn, otec ho vyhlásil za mŕtveho a dal mu postaviť náhrobok. Aby dieťa ochránil pred Peliom tajne ho odniesol do hôr na vychovanie ku [[kentaur]]ovi [[Cheirón]]ovi, ten mu dal meno Iasón. Naučil ho zaobchádzať s kopijou, lukom i s mečom, dal mu vzdelanie i vychovanie. Keď mal Iasón 20 rokov, chcel sa vrátiť do Iólku, aby získal kráľovský trón. Ak chcel však svoj plán uskutočniť potreboval aj pomoc. Tú dostal od bohyne [[Héra (bohyňa)|Héry]] manželky najvyššieho boha [[Zeus|Dia]] za jeho ochotu preniesť ju v náručí cez rieku, keď sa zjavila na ceste v podobe stareny a žiadala ho o to. Iasón ju preniesol, stratil pritom jednu sandálu, ale od tej chvíle sa stal miláčikom bohyne Héry.

Keď Iasón predstúpil pred [[Pelias (mytológia)|Pelia]] so žiadosťou o vládu v [[Iólkos|Iólku]], Pelias mu to v prvom okamihu sľúbil. Bál sa totiž, že mu Iasón – muž s jedným sandálom – podľa dávneho proroctva prináša smrť. Neskôr si však stanovil podmienku, že Iasón musí skôr vykonať hrdinský čin, a to priniesť [[zlaté rúno]]. Bola to koža veľkého zlatého barana, ktorý uniesol cez more [[Frixos|Frixa]] a jeho sestru [[Hellé]] do [[Kolchida|Kolchidy]]. Tamojší kráľ [[Aiétes]] za záchranu [[Frixos|Frixa]] (Hellé sa cestou utopila v mori) obetoval bohom barana a jeho zlaté rúno zachoval tak, že ho zavesil na veľký rozložitý strom, ktorý strážil strašný drak. Úloha získať zlaté rúno sa pre kráľa [[Pelias (mytológia)|Pelia]] javila ako nesplniteľná.[[Súbor:Jason and Medea - John William Waterhouse.jpg|náhľad|250px|''Iasón a Médeia'', autor:[[John William Waterhouse]] (1849 – 1917)]]

Iasón zorganizoval veľkú výpravu na ktorú zhromaždil všetkých vtedajších gréckych hrdinov. Bolo ich asi päťdesiat a najznámejší spomedzi nich boli [[Herakles (mytológia)|Herakles]], [[Meleagros (mytológia)|Meleagros]], [[Orfeus (mytológia)|Orfeus]], [[Atalanté|Atalanta]] (jediná žena na výprave) a [[Dioskurovia]]. Nechal postaviť veľkú loď [[Argó (mytologická loď)|Argó]] a odplávali do [[Kolchida|Kolchidy]]. Cesta bola strastiplná, plná nebezpečenstva, ale [[Argonauti]] boli odhodlaní a tak loď skutočne po niekoľkých mesiacoch do Kolchidy dorazila. Keď Iasón požiadal kráľa [[Aiétes|Aiéta]] o vydanie [[zlaté rúno|zlatého rúna]], kráľ sa obával, že bude zbavený vlády. Chcel nechať Iasóna zabiť, ale nedovolil mu to strach z jeho posádky. Iasónovi preto sľúbil, že mu rúcho vydá, ale len pod podmienkou ak splní ťažkú ​​úlohu: zapriahne do železného pluhu ohnivé býky, zorie s nimi pole boha vojny [[Ares (boh)|Area]] a oseje ho dračími zubami z Areovho hada. Keď zo zubov vyrastú bojovníci, všetkých ich musí pobiť. [[Aiétes]] bol presvedčený, že podmienka je nesplniteľná a že Iasón ju neprijme a zlaté rúno tak zostane naďalej v Kolchide. Iasón však úlohu prijal.

V tej chvíli do príbehu opäť vstupila bohyňa [[Héra (bohyňa)|Héra]], ktorá požiadala o pomoc aj bohyňu [[Pallas Aténa|Aténu]]. Spoločnými silami potom ovplyvnili boha lásky [[Eros (mytológia)|Erota]], aby vystrelil svoj čarovný šíp do srdca krásnej [[Médeia (mytológia)|Médeie]], dcéry kráľa [[Aiétes|Aiéta]], ktorá bola mocnou čarodejnicou. Vo chvíli, keď ju Iasón prišiel požiadať o pomoc, Médeia bola v moci lásky a bola mu vo všetkom nápomocná. Účinkom jej čarovné masti sa Iasón stal nezraniteľným a na jeden deň nepremožiteľným. Poradila mu, aby medzi bojovníkov vyrastených z dračej sejby vhodil kameň, o ktorý sa pobijú a Iasóna nespozorujú a on ich ľahko premôže. Tak sa aj stalo a [[Aiétes]] bol na druhý deň prekvapený splnením úlohy a Iasón sklamaný, že mu aj napriek tomu kráľ nechce rúno vydať. Opäť mu však pomohla [[Médeia (mytológia)|Médeia]], v noci zaviedla Iasóna do Areovho hája, uspala draka, Iasón si rúno vzal a čo najrýchlejšie zmizol. Iasón jej s vďačnosti ponúkol manželstvo a Médeia súhlasila. Spolu s ním potom nastúpila na palubu lode [[Argó (mytologická loď)|Argó]] a tajne odplávali.

Po slávnostnom uvítaní obetovali bohom Iasón poďakoval posádke lode [[Argó (mytologická loď)|Argó]] a prepustil ich do svojich domovov. Až potom išiel za [[Pelias (mytológia)|Peliom]], ale ten mu znovu odmietol vládu vydať. Iasón sa preto rozhodol, že ho zavraždí. [[Médeia (mytológia)|Médeia]] najprv vrátila pomocou čarovného odvaru mladosť starému otcovi Iasóna [[Aisón (mytológia)|Aisónovi]], lebo sa bál, že sa nedožije zákonnej vlády v Iólku. Keď ju o tú istú službu požiadali [[Pelias (mytológia)|Peliove]] dcéry pre svojho otca, sľúbila im to. Prehovorila ich, aby otcovi podrezali hrdlo, že mu potom namiesto krvi naleje odvar, ktorý mu vráti mladosť. Keď to urobili, Médeia nechala Pelia vykrvácať a zomrieť. Tým na seba privolala hnev [[Pelias (mytológia)|Peliovho]] syna [[Akastos (mytológia)|Akasta]] a preto musela aj s Iasónom z Iólku utiecť. Iasón sa tak musel vzdať nádeje na získanie iólskéhu trónu a to navždy.

Toto nešťastie, ktorého si bol aj sám strojcom, mu vzalo priazeň aj priateľstvo všetkých ľudí, zavreli sa pred ním všetky mestá i paláce. Tak sa hrdina, ktorý bol kedysi vodcom slávnych hrdinov z celého [[Staroveké Grécko|Grécka]], stal vyhnancom. Opustený blúdil ešte dlhé roky, kým nezomrel. Smrť si ho našla potom čo uvidel svoju bývalú loď [[Argó (mytologická loď)|Argó]] vytiahnutú na breh. Keď sa uložil k odpočinku v jej tieni, zrútila sa neho spráchnivená korma lode a pochovala ho.