Vikingovia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: mzn:وایکینگ |
d typo, replaced: t.j. → t. j., - → – (3) |
||
Riadok 2:
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:Viking Expansion.svg|thumb|300px|Mapa zobrazujúca osídlenia v Škandinávii v 8. (tmavočervená), 9. (červená), 10. (oranžová) a 11. storočí (žltá). Zelená označuje oblasti trpiace častými vikingskými nájazdmi.]]
'''Vikingovia''' (prídavné meno znie vikinský (t. j. bez -g-); o pojme Normani pozri nižšie) sú predkovia dnešných [[Dáni|Dánov]], [[Nóri|Nórov]] a [[Švédi|Švédov]] v tzv. vikingskom období ([[800]]
Pôvod tohto možno severského mena je nejasný aj pre nejasné spojenie anglosaského jazyka s nórčinou. Slovo má viacero významov (z stredovekej nórčiny
| autor = Harper, D.
| titul = Viking, Online etymology dictionary
Riadok 29:
== Dejiny ==
Obyvatelia Škandinávie sa po stáročia živili [[rybolov]]om a [[pastier]]stvom. Popri tom boli aj výborní námorníci a stavitelia lodí. V [[6. storočie|6.]] a [[7. storočie|7. storočí]] začali obchodovať v okolí [[Baltské more|Baltského mora]] a hlbšie vo vnútrozemí [[Rusko|Ruska]], pozdĺž veľkých riek. Toto predvikingské obdobie Škandinávie sa označuje ako [[vendelské obdobie]] ([[600]]
Najmä koncom [[8. storočie|8. storočia]] začali z neznámych dôvodov podnikať agresívne nájazdy na pobrežie Európy. Stavali rýchle a dlhé lode s nízkym ponorom, ktoré im umožňovali rýchlo a prekvapivo udrieť z mora i z rieky. Volali ich dračie lode, [[drakkar]], lebo boli zdobené dračími hlavami. Vo vikingskom období sa rozlišujú vojnové lode, lode na ďaleké cesty, obchodné lode a kráľovské jachty na slávnostné plavby pri pobreží a v pokojných vodách. Ľudia obývajúci pobrežia mora a riek [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Anglicko|Anglicka]] žili v neustálom strachu pred vikingskými nájazdníkmi. Za začiatok vikingských výprav sa považuje rok [[793]], kedy nórski Vikingovia spustošili kláštor Lindisfarne na pobreží [[Northumbria|Northumbrie]].
Riadok 37:
Táto druhá fáza, odohrávajúca sa počas 2. polovice [[9. storočie|9. storočia]] a celého [[10. storočie|10. storočia]] je charakterizovaná organizovanými výpravami často na čele s najvyššími šľachticmi alebo členmi kráľovských rodov. Ako vojnová korisť sa na sever dostávalo striebro (ozdoby alebo mince), ktoré bolo v Škandinávii hlavným hodnotovým ekvivalentom a preto bolo nájdené v stovkách pokladov v celej Škandinávii:
* [[Nórsko|Nórski]] Vikingovia osídlili [[Orkneje]], [[Shetlandy]], [[Faerské ostrovy]], [[Island]] a [[Grónsko]]. Z Grónska sa dostali až do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] dávno pred [[Krištof Kolumbus|Kolumbom]]. Okrem toho sa podieľali na výpravách dánskych Vikingov.
* [[Dánsko|Dánski]] Vikingovia sa zmocnili východnej polovice Anglicka, ich oddiely sa preplavili po rieke Seine až k [[Paríž]]u a ďalšie do [[Írsko|Írska]].
* [[Švédsko|Švédski]] Vikingovia ('''Variagovia'''), ktorí už v [[7. storočie|7.]] a [[8. storočie|8. storočí]] ovládali určité oblasti východného Pobaltia (Grobiňa), prenikali najmä ako obchodníci po riekach do východnej Európy, kde sa stretávali so slovanskými a arabskými kupcami (napr. na rieke [[Volga]]), alebo sami zachádzali až na územie [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] (boli telesnými strážcami byzantských cisárov) a arabského sveta. Časť ich viac-menej ovládla časť [[Rusko|Ruska]] až po [[Kyjev]] a z [[Čierne more|Čierneho mora]] napadli [[Konštantínopol]]. Vtrhli aj na moslimský [[Pyrenejský polostrov]] a hlboko do [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Podľa väčšiny západných historikov sú Variagovia zakladateľmi štátu [[Kyjevská Rus]], väčšina ruských historikov toto tvrdenie odmieta.
Riadok 58:
{{Link GA|no}}
{{Link FA|nds-nl}}
[[af:Wikings]]
[[als:Wikinger]]
| |||