Škótsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.2) (robot Pridal: pam:Scotland |
d typo |
||
Riadok 68:
Hlavným a druhým najväčším mestom Škótska je [[Edinburgh]], ktorý je zároveň jedným z najvýznamnejších európskych finančných centier. Najväčšie mesto Škótska je [[Glasgow]], ležiace v srdci aglomerácie ''Greater Glasgow'', kde je sústredených približne 40 % škótskeho obyvateľstva. K škótskemu územiu patrí aj veľká časť severného Atlantiku a Severného mora, kde sa nachádzajú najrozsiahlejšie [[ropa|ropné]] ložiská [[Európska únia|Európskej únie]].
[[Škótske kráľovstvo]] bolo nezávislým štátom až do [[1. máj]]a [[1707]], kedy napriek protestom po celej krajine podpísalo Zákon o únii a vytvorilo tak politickú úniu s [[Anglické kráľovstvo|Anglickým kráľovstvom]]
== Národné symboly ==
[[Súbor:
* Škótska vlajka s bielym krížom sv. Ondreja (Saltire) alebo sv. Andreja na modrom podklade pochádza (aspoň podľa legendy) z [[9. storočia]] a je teda najstaršou používanou národnou vlajkou. Ondrejský kríž je dnes tiež súčasťou vlajky Únie.
Riadok 98:
Central [[Lowlands]] predstavuje najsevernejší bod dosiahnutý počas [[Staroveký Rím|rímskych]] nájazdov vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] po roku [[79]]. Pozostatky obranného [[Antoninov val|Antoninovho valu]], ktorý Rimania vybudovali medzi riekami [[Forth (rieka)|Forth]] a [[Clyde]], je možné vidieť aj v súčasnosti.
Krajina na severe (známa v Ríme ako [[Kaledónia]]) bola okupovaná bojovými kmeňmi [[Piktovia|Piktov]]. O Piktoch máme len málo poznatkov, ale ich pôvod a jazyk sú podobné [[Kelti|Keltom]]. Známejší ako Antonivov val je [[Hadriánov val]], s dĺžkou vyše 100 míľ, ležiaci v [[Anglicko|Anglicku]] blízko súčasnej hranice so Škótskom, vybudovaný Rimanmi v rokoch [[122]]
V [[5. storočie|5. storočí]] prišli z [[Írsko|Írska]] Škóti a usadili sa na západe Škótska. Čiastočne [[Christianizácia|pokresťančení]] [[misionár]]om Sv. Columbom a jeho následníkmi preorientovali Piktov a iné kmene na kresťanskú vieru. [[Svätý Columba]] je pochovaný na posvätnom ostrove [[Iona]] na juhozápadnom pobreží Škótska.
Riadok 104:
Po storočiach vojen s Piktami bol v roku [[843]] za kráľa Škótov a Piktov zvolený [[Kenneth I. (Škótsko)|Kenneth MacAlpin]].
Vláda [[Malcolm III. (Škótsko)|Malcolma III.]] (1058
Škótsko bolo bohatou krajinou až do začiatku [[14. storočie|14. storočia]], kedy anglický kráľ [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] podnietil začlenenie Škótska pod anglickú korunu. [[Bitka pri Bannockburne|Porážka]] [[Eduard II. (Anglicko)|Eduarda II.]] pri Bannockburne v roku [[1314]] bola veľkým víťazstvom škótskeho nacionalizmu odzrkadľovaného v mnohých piesňach. Túžba ochraňovať nezávislosť bola zhrnutá v žiadosti [[pápež]]ovi, známej ako “Declaration of Arbroath” (Arbroathská deklarácia). Dlhé, krvavé a deštrukčné vojny počas nasledujúcich 300 rokov zaistili síce Škótsku slobodu, ale zároveň aj chudobu.
Riadok 110:
[[John Knox]], [[edinburgh]]ský farár, zohrával dôležitú úlohu počas reformácie v Škótsku. Bola prijatá presbyteriánska tradícia nezasahovania cirkvi do štátnych záležitostí.
Škótsko a [[Anglicko]] boli spojené prostredníctvom [[Jakub I. (Anglicko)|Jakuba VI.]], ktorý nastúpil na anglický trón v roku [[1603]] po smrti kráľovnej [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety I.]]
Nasledujúci anglickí monarchovia neboli Škótsku naklonení tak ako Jakub I. Kráľ [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] bol porazený v [[bitka na Boyne|bitke na Boyne]] v roku [[1690]]. Po formálnych [[Zákony o únii (1707)|Zákonoch o únii]] (Act of Union) z roku [[1707]], keď sa Škótsky parlament dostal do rúk Anglicka, sa vystupňovala nevôľa najmä medzi Škótmi v [[Highlands]]. Jakobínske povstania v rokoch [[1715]] a [[1745]] sa neúspešne pokúšali odstrániť nárokovateľov na škótsky trón.
Riadok 119:
* [[Administratívne členenie Spojeného kráľovstva a ovládaných území]]
* [[Loch Ness]]
{{Výhonok Spojeného kráľovstva}}
Řádek 137 ⟶ 136:
{{Link GA|eo}}
{{Link GA|no}}
[[af:Skotland]]
[[als:Schottland]]
| |||