Verzia z 08:18, 1. august 2012 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 859 editací d r2.7.2+) (robot Zmenil: es:Historia antigua ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:17, 13. august 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo, replaced: cca. → cca, - → – (8), replaced: → Ďalšia úprava →
Riadok 19: * [[476]] (zánik Západorímskej ríše) * [[395]] (začiatok [[Sťahovanie národov\|Sťahovania národov]]) * cca. [[500]] * [[526]] (smrť [[Ostrogóti\|ostrogótskeho]] kráľa [[Teodorich Veľký\|Teodoricha Veľkého]] v [[Itália\|Itálii]]) * 529: cisár [[Justinián]] dal zatvoriť [[Platónska Akadémia\|Platónsku Akadémiu]] a [[Benedikt z Nursie]] založil benediktínske opátstvo [[Monte Cassino]]. * 6[[32]]: smrť [[Mohamed]]a * 800 ([[Karol Veľký]] sa stal [[cisár]]om) alebo do iných rokov ležiacich v rozpätí 3. storočia až roku 800. Koniec sa tiež všeobecne kladie do obdobia [[sťahovanie národov\|sťahovania národov]] ([[4. stročie\|4.]] – [[6. storočie]]) alebo vpádu [[Arabi\|Arabov]], t.~~ ~~ j. [[islam]]u, do Stredomoria ([[7. storočie\|7.]] - – [[8. storočie]]) alebo konca grécko-rímskej antiky (tzv. klasického staroveku). Všeobecne sa za koniec staroveku prijíma rok '''[[476]]'''. Posledný cisár Západorímskej ríše [[Romulus Augustus]], zvaný Augustulus, bol [[4. septembra]] 476 prinútený [[germáni\|germánskym]] vodcom [[Odoaker\|Odoakrom]] vzdať sa cisárskeho trónu a titulu. Kým na východe ďalej existovala Východorímska ríša, v stredoveku nazývaná [[Byzantská ríša]], územie Západorímskej ríše zaujali barbarské kráľovstvá. Riadok 30: Nech už sa symbolická hranica umiestni kamkoľvek, faktom zostáva, že okolo roku [[750]] už existovala mocenská sústava založená na [[Byzantská ríša\|Byzantskej ríši]], arabskom [[Kalifát]]e a [[Franská ríša\|Franskej ríši]], ktorá bola charakteristická pre skorý stredovek. Z pohľadu štátov strednej, východnej a severnej Európy, a teda aj [[Slovensko\|Slovenska]] (mimo časti priamo začlenenen do Rímskeho impéria), treba poukázať na absenciu staroveku. Z praveku tak domáce obyvateľstvo vstúpilo medzi 8. - – [[12. storočie\|12. storočím]] do stredoveku, pretože až vtedy sa splnili podmienky charakterizujúce včastný stredovek. Viaceré (budúce) [[národ]]y (napríklad [[Česi]], [[Maďari]], [[Poliaci]], [[Rusi]]) sa usadili, rozpadlo sa im [[rodové zriadenie]], začali budovať prvé štáty a prijali [[kresťanstvo]]. Na Slovensku a [[Morava (región)\|Morave]] bol tento proces ukončený už skôr, koncom 8. storočia ([[Nitrianske kniežatstvo]] a [[Moravské kniežatstvo]]), i keď v [[10. storočie\|10. storočí]] bol vývoj prerušený mocenským vákuom. == Antika == [[Súbor:Athens Acropolis.jpg\|thumb\|Aténska Akropolis]] Najmä v západnej Európe sa často používa aj pojem [[antika]] (z lat. antiquus = starý). Výraz antika je [[novovek]]ý, razili ho vo francúzskom prostredí. Tento pojem pôvodne znamenal grécko-rímske [[umenie]], od začiatku [[20. storočie\|20. storočia]] však aj (len) grécko-rímsky starovek ako historickú epochu, ktorá sa začína prisťahovaleckými vlnami v Grécku v [[2. tisícročie pred Kr.\|2. tisícročí pred Kr.]] a končí s koncom rímskeho cisárstva, presnejšie niektorým z horeuvedených rokov až po rok [[476]]. Je to teda časový úsek staroveku, v ktorom vznikli a rozvinuli sa vo výtvarných umeniach i krásnej literatúre, vo vede i filozofii, v politickej teórii i praxi, zásluhou gréckych a rímskych tvorcov kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej - – a jej prostredníctvom do značnej miery aj svetovej - – vzdelanosti. [[Súbor:Gaius Julius Caesar (100-44 BC).JPG\|thumb\|left\|upright\|Július Cézar]] Riadok 44: F. Novotný definoval antiku ako stále prítomnú sústavu, v ktorej sú ustálené a trvajú mnohé zo zložiek života starogréckeho národa. Pojem antiky je podľa neho do značnej miery umelý a už viackrát bol vytvorený, a to zakaždým rovnako; rôzne doby, či dokonca rôzni ľudia, majú antiku rozličnú, antiku svoju. Antikou rozumel Novotný teda nedeliteľnú jednotu gréckej a rímskej kultúry. Podľa českého historika [[Dušan Třeštík\|D. Třeštíka]] - – tak ako existuje v našom povedomí - – je antika vlastne obrazom zloženým z prvkov vybraných z klasického Grécka (a tu ešte predovšetkým z Atén) a z ich napodobenín z [[Rím]]e 1. storočia. ''Antické'' však nie je totožné nielen so ''starovekým'', ale ani s ''klasickým''. == Charakteristika == Riadok 59: Ich všeobecné znaky sú: * vhodné prírodné podmienky (v teplých oblastiach na veľriekach - – [[Níl]], [[Tigris]], [[Ganga]] a pod.) * závlahové hospodárstvo: Záplavy prinášali úrodné nánosy pôdy. Budovali sa kanály a závlahové zariadenia, aby bola úroda aj v časoch a oblastiach sucha. Budovali sa protizáplavové priehrady * despotická forma vlády (neobmedzená vláda jednotlivca) Riadok 75: * podľa [[marxizmus\|marxistov]] tzv. ázijský spôsob výroby: Otroci nepracovali na súkromných pozemkoch alebo dieľňach (ako v antike), ale boli spoločným vlastníctvom vládnucej triedy resp. občiny. Otroci netvorili hlavnú pracovnú silu - – tú tvorili slobodní chudobní občania. ** Značná potreba spoločnej práce Riadok 101: {{Link FA\|eo}} [[als:Altertum]] [[ar:تاريخ قديم]]

Starovek: Rozdiel medzi revíziami