|
}}
[[Súbor:Hanzi (traditional).png|right|thumb|Slovo ''hánčča'' napísané znakmi]]
'''HánččaHanča'''<ref>PSP v spojení s http://www.nla.gov.au/librariesaustralia/files/2011/07/ras-1939.pdf</ref> [vyslov:hánčča ] (v písme hanča: 漢字 /, v písme hangul: 한자)''' je kórejský názov pre [[čínske znaky]]. Presnejšie povedané, sú to tie čínske znaky, ktoré boli včlenené do kórejského jazyka, pričom pôvodná "čínska" výslovnosť bola prispôsobená zásadám kórejskej fonetiky.
== Pôvod názvu ==
Názov handžahanča sa skladá z dvoch čínskych znakov: 漢 (한 vyslov "hán"), ktorý označuje čínsky [[národ Han]] a znak 字 (자 vyslov "ča"), ktorý označuje písmo. Na druhej strane názov pre kórejskú abecedu [[hangul]] (한글) je zloženina dvoch slabík: 韓 han (한 t. j. kórejský) a gul (글 písmo). HánččaHanča sú takmer identické s tradičnými čínskymi znakmi.
Kórejskému názvu hánččahanča zodpovedá v čínštine názov ''han-c´'' a v japončine názov ''kandži''. Ale na rozdiel od kandži či súčasných čínskych znakov, ktoré boli zjednodušené, si hánččahanča zachovali svoj pôvodný výzor a po stáročia sa takmer nezmenili.
== Slová ==
HánččaoHančao sú také kórejské slová, ktoré sa dajú zapísať pomocou znakov hánččahanča. Kdežto pôvodné kórejské slová a morfémy sa dajú zapísať jedine pomocou abecedy hangul. Ešte pred vytvorením abecedy v roku 1443 boli pokusy vytvoriť systém písma na základe zjednodušených znakov, ktoré by reprezentovali kórejské morfémy - [[hjangčhal]] (향찰 / 鄕札), [[kugjol]] (구결 / 口訣) a [[idu]] (이두 / 吏讀). Ale tieto systémy boli veľmi ťažkopádne a naučiť sa písať takýmto spôsobom vyžadovalo aj tak znalosť komplikovaného systému čínskych znakov. V skutočnosti sa všetky dokumenty písali v klasickej čínštine (podobne ako v Európe mala miesto latinčina). Prakticky sa pomocou handžahanča písalo v Kórei až do začiatku 20. storočia. Až v začiatkoch [[japonská okupácia Kórey|japonskej okupácie]] Kórey nacionalistické hnutie presadilo používanie abecedy.
== Dejiny ==
Zavádzanie čínskych znakov v Kórei bolo postupné. Najprv sa začali používať na označenie osobných mien a geografických názvov, neskôr na dokumentovanie dôležitých udalostí, až nakoniec každý, kto chcel zastávať verejný post musel ovládať [[klasická čínština|klasickú čínštinu]]. Dnes takmer všetci [[Kórejčania]] môžu svoje mená zapísať pomocou handžahanča.
Výrazným posunom v používaní znakov bolo rozšírenie [[budhizmus|budhizmu]] na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]]. Ale neboli to budhistické náboženské texty, ktoré podporili rozšírenie znakov, ale čínsky text ''Čhondžamun'' (천자문, Dielo s tisíc znakmi).
Od začiatku 20. storočia sa nahradili čínske znaky kórejskou abecedou. V skutočnosti plný rozvoj kórejského jazyka a abecedy nastal až po oslobodení spod japonskej okupácie v roku 1945. S rozdelením polostrova nastala aj diverzifikácia v používaní znakov handžahanča v severnej a južnej časti polostrova. PokiaľKým na juhu prechod od zmiešaného systému k zápisu jedine pomocou abecedy hangul bol plynulejší, na severe v roku 1948 na príkaz [[Kim Il-song]]a radikálne zakázali používať čínske znaky a okamžite sa prešlo na horizontálny zápis (predtým sa text zapisoval vertikálne zhora nadol a sprava doľava). V súčasnosti sa učí základných 2000 znakov na stredných školách v [[Južná Kórea|Južnej Kórei]]. Ale posledné generácie neovládajú znaky a sú k nim dosť ľahostajné.
[[Kategória:Kórejčina]]
| 