Verzia z 22:33, 21. august 2012 upraviť 78.98.17.173 (diskusia) →‎Jazyk ako systém: pravopis, gramatika ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:34, 21. august 2012 upraviť vrátiť 78.98.17.173 (diskusia) →‎Wittgenstein: preklepy, pravopis Ďalšia úprava →
Riadok 36: '''Jazyk''' podľa [[Ferdinand de Saussure\|Saussura]] je systém sociálnych noriem a systém znakov ([[znakový systém]]) odlišný od aktuálneho hovorenia. Pravidelnosti v jazyku za sakladajú na systéme sociálnych konvencií. Jazyk je fundamentom hovorenia (''parole'') ako priamo pozrovateľného správania sa. Jazyk je formou a nie substanciou. Jazyk osebe a pre seba je jediným a pravým predmetom [[lingvistika\|lingvistiky]]. Jazyk treba podľa Saussura študovať najprv z hľadiska jeho stavu a fungovania v určitom časovom okamihu, t. j. synchrónne, aby sa mohli skúmať zmeny tohto stavu, t. j. aby sa jazyk mohol skúmať diachrónne.<ref name="filit"/> === Wittgenstein === Podľa [[Ludwig Wittgenstein\|L. Wittgensteina]] sa význam výrazov '''jazyka''' nedá oddeliť od použitia týchto výrazov v živej reči. Sám osebe sa ~~kázdý~~každý znak zdá ~~mřtvym~~byť mŕtvym. Čo mu dodáva život? Žije v používaní. Čo určitý výraz znamená, závisí od toho, ako sa v určitom jazyku používa. Ideálny jazyk neexistuje. Musíme sa vrátiť k bežnej [[reč]]i. Ako sa výraz v jazyku používa, ukazuje gramatika tohto jazyka. Tá obsahuje pravidlá hry jazyka. Prirovnanie ~~jazyke~~jazyka k hre sa stáva ústrednou myšlienkou. Wittgenstein hovorí o jazykovej hre. Jazyková hra sa normálne skladá z radu jazykových vyjadrení a k tomu ešte patrí určitá vonkajšia situácia a väčšinou aj iné konania. Jazykovými hrami sú napríklad rozkazovanie a konanie podľa rozkazu, opis predmetu podľa toho, ako vyzerá, alebo podľa jeho rozmerov, vymýšľanie príbehu, žartovanie atď.<ref name="filit"/> === Šafárik === '''Jazyk''' je podľa [[Pavel Jozef Šafárik\|Šafárika]] je najdôležitejší a najnevyhnutnejší ústroj ducha, ba duch sám v najvyššom svojom vtelení, v najčistejšom svojom zjavení. Duch netvorí jazyk, ale tvorí sa v jazyku a s jazykom; oba sú ako telo a duša v posledných a najhlbších základoch svojho zjednotenie nevystihnuteľní, možno nad nimi ako nad najväčším zo všetkých zázrakov len žasnúť. Jazyk je však vedomím národa, je čarovne mocný zväzok, ktorý viaže dieťa k matke, brata k bratovi, rodinu k rodine, a ich všetkých spája do národa, t. j. do ľudskej spoločnosti.<ref name="filit"/>

Jazyk (jazykoveda): Rozdiel medzi revíziami