Úhor európsky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d odkaz fix. |
||
Riadok 397:
| isbn = 80-7185-491-3
| pages = 98-99}}
</ref> Jeho hospodársky význam výrazne vzrástol na konci 19. a obzvlášť na začiatku 20. storočia, kedy počty migrujúcich lososov začali klesať pod prijateľnú hranicu. Uvádza sa dokonca, že príjem z chytených a predaných úhorov mohol pokryť značnú časť vtedajších životných nákladov.<ref name="ČÁKA"/> Ryby sa v tom čase lovili vo veľkom hlavne do pascí, čo patrilo medzi výsady mlynárov, alebo do špeciálne upravených [[vrša|vrší]], ktoré naopak používala predovšetkým chudoba.<ref name="ČÁKA"/> Úhor sa cenil pre kvalitné mäso a pre kožu, ktorá sa po vysušení používala na priväzovanie [[
Najväčší hospodársky význam má jeho lov v prímorských krajinách. V mnohých európskych štátoch sa lovia úhory vo veľkom, pričom sa lovia nielen dospelé jedince, ktoré tiahnu do Sargasového mora, ale aj plôdik vplávajúci do riek. Úhorí plôdik sa totiž v mnohých krajinách považuje za pochúťku, podobne ako [[kaviár]], a preto sa značná časť vyloveného množstva predáva do [[reštaurácia|reštaurácií]]. Veľká časť tiež smeruje do Ázie, kde na jedálnom lístku nahrádza tamojšieho [[úhor japonský|úhora japonského]]. Klesajúce počty úhorov stimulujú rast jeho ceny, a teda tiež jeho atraktivitu z pohľadu rybárov. Cena jedného kilogramu úhorieho plôdika bola v roku [[2003]] 10 266 Kč, v roku [[2005]] už bola čiastka za rovnaké množstvo 27 300 Kč.<ref name="RYBSVAZ"/>
| |||