Colette: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 62:
V týchto rokoch vznikajú diela, ktorú sú ešte poznamenané nezrelosťou a rozčarovaním z odchodu od manžela, a to ''Citové zátišie'' ([[1907]]), ''Samopašná naivka'' (Minnie [[1909]]), ''Rozhovory zvierat'' ([[1907]]), ''Úponky révy'' ([[1908]]). V roku [[1910]] napísala román ''Tuláčka'' ({{V jazyku|fra|La Vagabond}}), príbeh o herečke, ktorá sa vzdá milovaného muža, aby mohla viesť nezávislý život.
 
Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prenechala majetky svojho manžela v St. Melo v prospech nemocnice pre ranených, za čo v roku [[1920]] dostala medailu „Rytier čestnej légie“ ({{V jazyku|fra|Chevalier de la légion d'honneur}}). Za svojho druhého manžela Henriho de Jouvenela, redaktora novín, sa vydala v roku [[1912]]. Narodila sa im dcéra Colette Renée de Jouvenel, nazývaná „Bel-Gazou“. Podľa jej slov Gabrielle deti nechcela a Colette bola rodičmi zanedbávaná. Starala sa o ňu jej anglická pestúnka. Počas jej druhého manželstvomanželstva mala Gabrielle vzťah s jej nevlastným synom Bertrandom de Jouvenel. Napriek veľkému vekovému rozdielu, Bertrand mal sedemnásť rokov a Gabrielle štyridsaťsedem, ich vzťah trval päť rokov. V roku [[1920]] napísala román ''Miláčik'' ({{V jazyku|fra|Chéri}}) z pohľadu pohlavne neskúseného mladého muža.
Rozviedla sa v roku [[1924]] a o dva roky nato napísala dielo ''Koniec miláčika'' (doslovný preklad, {{V jazyku|fra|La Fin de Chéri}}, [[1926]]).