Otvoriť hlavné menu

Zmeny

gramatika, formulácia
[[Súbor:AnatolieLimits.jpg|náhľad|vpravo|Malá Ázia]]
 
'''Malá Ázia''' alebo (ako región) '''Anatólia''' (po turecky: ''Anadolu'', po grécky Μικρά Ασία - Mikra Asia,Asi alebo Ανατολία - Anatolia, po latinsky: ''Asia Minor'') je [[polostrov]] na hranici [[Európa|Európy]] a [[Ázia|Ázie]], na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť [[Turecko|Turecka]]. Názov pochádza z gréckeho slova ανατολή - anatoli, východ.
 
== Geografia ==
== Starovek ==
[[Súbor:Seleuco I Nicatore.JPG|náhľad|Seleukos I. Níkátor]]
V Malej Ázií žiližilo v staroveku mnoho národov. V rokoch 1500{{--}}1000 pred Kr. tu žili hlavne [[Chetiti]], ktorí tu vytvorili vyspelú [[orient]]álnu kultúru. Neskôr sem prišli iné národy, pravdepodobne z [[Grécko|Grécka]], [[Frýgovia]], [[Lýdi]], [[Tráci]] a [[Kapadóčťania]]. Tieto národy však neboli gréckeho pôvodu. Z Malej Ázie pochádzajú pravdepodobne aj [[Kréta|krétski]] [[Minojci]]. V tomto období sa tu pravdepodobne na západe polostrova usadili aj [[Achájci|achajskí Gréci]], alebo im príbuzné protogrécke kmene, ku ktorým patrili aj starovekí [[Trója]]nia. Okolo 11. stor. pred Kr. sa na západe trvalo usadili [[Gréci]]. Boli to [[Aiolovia]] na severozápade, [[Íonovia]] v stredozápade a [[Dóri]] na juhozápade Anatólie. Títo [[Gréci]] nekôr kolonizovali aj celé severozápadné pobrežie ([[Ióni]]). Najvýznamnejšie grécke mestá západnej Anatólie boli [[Halikarnas]]os, [[Efez|Efesos]], [[Izmir|Smyrna]] a [[Milet]]os. Práve tu vznikla klasická [[grécka filozofia]]. Na juhu polostrova žili už od [[Mykénska kultúra|Mykénskej doby]] Pamfýlski Gréci, v [[Pamfýlia|Pamfýlií]]. Počas [[Veľká Grécka kolonizácia|Veľkej gréckej kolonizácie]] sa Gréci usadili vo všetkých severných a južných pobrežných oblastiach. Na severe, v kraji [[Pontos]] vznikli kolónie mesta [[Milét]], ako [[Trabzon|Trapezus]], [[Sinope]], [[Rize]], [[Kotyora]], [[Atény (Pontos)|Atény]] a mnohé ďalšie, menšie kolónie. Na juhu sa [[Gréci]] usadili v mestách [[Patara]], [[Xanthos]], [[Soloi]], [[Malos]] a [[Tarsos]]. Gréci sa dostávali do kontaktov so svojimis usedmi, predovšetkým s [[Lýdi|Lýdmi]] a [[Frýgovia|Frýgmi]], často si s nimi vymieňali kultúrne poznatky, ale aj bojovali. Lýdi vyplienili aj [[Izmir|Smyrnu]]. Gréci si z nich často robyli posmech, preto vznikla aj posmešná báj o kráľovi [[Midas]]ovi. V 6. stor. pred Kr. si celú Malú Áziu podmanili [[Peržania]]. Tým sa podarilo ovládnuť aj grécke oblasti, proti nim tu potom vzniklo povstanie [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]], ktoré ale bolo potlačené. [[Peržania]] museli uznať nezávislosť Grékov zo západnej Anatólie až potom, čo boli v [[Grécko|Grécku]] porazení. Definitívny koniec perzského panstva nastal až v 4. stor., kedy Perzskú ríšu zničil [[Alexander Veľký]]. Od tejto doby začína trvalý grécky vplyv na všetky oblasti Malej Ázie. Po smrti Alexandra Veľkého sa územie rozdelilo na viacero gréckych kráľovstiev, najvýznamnejšia bola [[Seleukovská ríša]], juh ovládala [[Ptolemaiovská ríša]], na západe sa presadilo [[Pergamos|Pergamské kráľovstvo]], významná bola aj [[Kapadócia|Kapadócka ríša]] a [[Pontos]]. Vo všetkých územiach, kde nebývali [[Gréci]] sa usadilo mnoho gréckych kolonistov, ako aj v nových mestách, tak na vidiku. Grécky vplyv a grécke obyvateľstvo bolo také veľké, že sa už do 1. stor. helenizovalo celé pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa s Grékmi pomiešalo a začalo rozprávať [[Gréčtina|grécky]]. V Anatólií vzniklo mnoho veľkých gréckym miest, Nikomedia, Nikaia, [[Antiochia]], [[Seleukeia]], [[Filadelfia]] a [[Kayseri|Mazaka]]. V tomto, hellenistickom období sa v strede Anatólie usadzujú [[Kelti]], ktorí splynuli s gréckym obyvateľstvom. Od tejto doby sa tento kraj nazýva [[Galatia]]. V 2. stor. sa postupne Malá Ázie stáva súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Pergamský kráľ Attalos odkázal Rímus svoju ríšu v závete. Rimania si podrobili aj Seleukovcov, generál [[Pompeius]] aj ostatné územia a [[Sulla]] zničil Pontské kráľovstvo. Slobodná ostala iba [[Kapadocia]], tá však bola ako vazalský štát Ríma. V 1. stor. si cisár [[Tiberius]] povolal kráľa Archelaa do [[Rím]]a a zbavil ho vlády. Od tejto doby je celé územie Anatólie súčasťou Rímskeho impéria.
 
V Rímskej ríši sa ešte zvýšil grécky vplyv v Malej Ázií. Úradným jazykom východu bola gréčtina. Územie bolo rozdelené na nasledujúce provincie: Asia, Bythinia et Pontus, Lycia et Pamphylia, Galatia, Cilicia, Cappadocia a Syria. V niektorých veľkých mestách sa usadili aj [[Taliani|italskí]] obchodníci. V prvých storočiach sem preniká [[Kresťanstvo|kresťanské učenie]] a práve Anatólia bola jedna z prvých územií, kde sa podarilo obrátiť obyvateľov na kresťanstvo. Boli tu však aj silné pohanské kulty, ako kult bohyne [[Kybála|Kybély]], veľkej matky bohov, alebo kult boha [[Mithra|Mithru]]. V rímskom období zažila Malá Ázia obdobie prosperity a patrila medzi najbohatšie územia ríše. V [[3. storočie|3. stor.]] mnohé mestá Anatólie vyplienili [[Góti]] z [[Krym]]u. Na východe polostrova zvádzali Rimania boje s Peržanmi. Od roku [[395]] patrí Anatólia Východorímskej (Byzantskej) ríši.
Anonymný používateľ