Ondrej II. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Ondrej II. nastúpil na trón za zvláštnych okolností. Jeho predchodcom bol brat [[Imrich (Uhorsko)|Imrich]]. Ešte počas života otca [[Belo III.|Bela III.]] vykonával Ondrej funkciu [[Halič (región)|haličského]] kniežaťa, miestnej šľachte – bojarom sa však jeho vláda nepáčila, preto ho vyhnali. Neuspokojený mladík napadol vlastného brata – uhorského kráľa Imricha, ktorého chcel zbaviť trónu, alebo aspoň nejakých území, čo sa mu aj podarilo. Od roku [[1197]] sa stal pánom [[Dalmácia|Dalmácie]] a [[Chorvátsko|Chorvátska]], kde si počínal ako suverénny panovník. S bratom sa dostal ešte niekoľkokrát do sporov, ktoré sa vždy skončili prímerím. Nedôvera medzi bratmi však trvala. I preto je ťažko pochopiteľné, prečo Imrich určil pred smrťou za poručníka svojho syna [[Ladislav III. (Uhorsko)|Ladislava]] práve Ondreja. K malému následníkovi trónu sa Ondrej správal veľmi škaredo. Svedčí o tom i napomenutie [[pápež]]om [[Inocent III.|Inocentom III.]] Keď však päťročný Ladislav zomrel, Ondrejovi nestálo v ceste na uhorský trón vôbec nič.

 

== Uhorský kráľ ==

Ako kráľ patril k najneschopnejším [[arpádovci|arpádovským]] panovníkom. Svedčí o tom jeho 14 vojenských výprav do [[Halič (región)|Halič]]a, ktoré sa občas skončili i úspechom, ale haličskí bojari vždy Ondrejovu nadvládu zvrhli, takže toto územie sa nestalo natrvalo súčasťou Uhorska. Roku [[1211]] Ondrej II. požiadal [[Rád nemeckých rytierov]] o pomoc proti prenikajúcim [[Kumáni|Kumánom]], začo im prisľúbil pozemky v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Keď Rád nemeckých rytierov v roku [[1224]] navrhol, aby bol podriadený priamo pápežovi a nie uhorskému kráľovi, musel v roku [[1225]] Uhorsko opustiť. Ani [[piata križiacka výprava]], ktorej bol Ondrej vodcom sa neskončila úspešne. Po pár mesiacoch neustálych porážok sa bez slávy musel vrátiť domov. Nákladné vojenské výpravy, prepychový život kráľovského dvora, rozdávanie úradov a majetkov cudzincom, to všetko boli príčiny, pre ktoré uhorská šľachta svojho kráľa nenávidela. Voči svojvôli, ktorá v krajine počas neprítomnosti Ondreja panovala sa postaviť nedokázal. Bohatí magnáti zašli tak ďaleko, že v roku [[1213]] počas jednej z výprav do [[Halič (región)|Haliča]] zavraždili kráľovnú Gertrúdu. Logickým vyústením všetkých problémov, ktoré sa v krajine nahromadili bolo vydanie [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatej buly]] v roku [[1222]]. Ondrej v nej prisľúbil, že nebude svojvoľne rozdávať majetky cudzincom, dodrží výsady strednej šľachty, ba dokonca dal šľachte možnosť vystúpiť proti nemu samotnému so zbraňou v ruke, pokiaľ by nedodržiaval prijaté záväzky. Namiesto upokojenia situácie však tento dokument priniesol len ďalšie spory. Ondrej dal rýchlo najavo, že sa ním vôbec nemieni riadiť.