Ako reakcia na prijatie "protikoaličného"„protikoaličného“ zákona sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu s exkluzívnym členstvom - členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb. Tí zároveň museli vystúpiť zo svojich materských politických strán. Materské politické strany tak formálne prišli o svoje politické špičky, hoci v tom čase sa hovorilo iba o dočasnom kroku. Tri z nich prišli takýmto spôsobom dokonca o svojich predsedov: z DÚ vystúpil jej predseda [[Eduard Kukan]], z DS jej predseda [[Ján Langoš]] a zo SDSS jej predseda [[Jaroslav Volf]]. Predseda KDH [[Ján Čarnogurský]] a predsedníčka SZS [[Zdenka Tóthová]] vo svojich stranách zostali a preto ani nekandidovali vo voľbách. Na ustanovujúcom kongrese SDK [[4. júl]]a [[1998]] v [[Trnava|Trnave]] sa stal jej predsedom Mikuláš Dzurinda.
== SDK vo vláde ==
Parlamentné voľby v roku 1998 síce tesne vyhralo HZDS so ziskom 27 % hlasov, na vytvorenie vlády to však nestačilo. Vládnu koalíciu vytvorila SDK, ktorá získala 26,33% hlasov, [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strana demokratickej ľavice]] (SDĽ) - 14,66 %, [[SMK]] - 9,12 % a [[Strana občianskeho porozumenia]] (SOP) - 8%. Novo vytvorená vláda získala označenie "Vláda„Vláda zmeny"zmeny“, ktoré vzniklo najmä z predvolebných reklám SDK. Predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda. SDK zastupovali vo vláde okrem neho ešte:
* [[Ivan Mikloš]], podpredseda vlády SR pre ekonomiku (nominovaný DS),
* [[Eduard Kukan]], minister zahraničných vecí (nominovaný DÚ),
Riadok 25:
== Politici Slovenskej demokratickej koalície ==
Články o politikoch Slovenskej demokratickej koalície sú uvedené v kategórii [[:Kategória:Politici SDK|Politici SDK]].
