Verzia z 18:55, 23. október 2012 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 859 editací d r2.7.3) (robot Zmenil: ckb:ڕێکخراوەی تەندروستیی جیھانی ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:23, 25. január 2013 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo, replaced: 948–1953 → 948 – 1953 (6), - → – (22), doporuči → odporuči, replaced: 90% → 90 % (3) Ďalšia úprava →
Riadok 28: \|} '''Svetová zdravotnícka organizácia''', '''SZO''' alebo '''WHO''' ([[angličtina\|angl.]] ''World Health Organisation'') je medzinárodná organizácia systému [[OSN]], vystupujúca ako koordinačné centrum v medzinárodnom verejnom zdraví. Centrálu má v [[Ženeva\|Ženeve]] vo [[Švajčiarsko\|Švajčiarsku]]. SZO bola založená OSN [[7. apríl]]a [[1948]]. Súčasná generálna riaditeľka je doktorka [[Margaret Chan]]. SZO zdedila veľa mandátov a zdrojov po svojom predchodcovi, Zdravotníckej organizácii (Health Organisation - – HO), ktorá bola agentúrou [[Spoločnosť národov\|Spoločnosti národov]]. == Dejiny == V roku [[1945]] na Konferencii OSN o medzinárodnej organizácii jednohlasne schválili jej účastníci návrh [[Brazília\|Brazílie]] a [[Čína\|Číny]], aby sa vytvorila nezávislá medzinárodná zdravotnícka organizácia v rámci OSN. O rok neskôr v roku [[1946]] v [[New York (mesto)\|New Yorku]] signovalo 61 štátov z celého sveta Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie. [[Česko-Slovensko\|Československá republika]] patrila medzi tieto krajiny. Ústava nadobudla platnosť 7. apríla 1948, keď 26 zo 61 štátov, ktoré ju podpísali, ratifikovali svoj podpis a uložili oficiálne ratifikačné listiny u generálneho tajomníka Organizácie spojených národov. Tento dátum – 7. apríl 1948 sa uznáva za dátum vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie. Odvtedy oslavuje Svetová zdravotnícka organizácia a s ňou celý svet v tento deň [[Svetový deň zdravia]]. Po rozdelení Československa sa Slovensko stalo členom SZO [[4. február]]a [[1993]]. === Stručné dejiny === * [[1945]] - – Konferencia OSN o Medzinárodnej organizácii v [[San Francisco\|San Franciscu]] jednohlasne schvaľuje návrh Brazílie a Číny na vytvorenie novej samostatnej medzinárodnej zdravotníckej organizácie. * [[1946]] - – Medzinárodná zdravotnícka konferencia v New Yorku schvaľuje Ústavu SZO. * [[1948]] - – 7. apríla nadobúda účinnosť Ústava SZO. V tento deň 26 zo 61 štátov, ktoré podpísali Ústavu, oznámil jej ratifikáciu. Tento deň bol vyhlásený za Svetový deň zdravia. * [[1969]] - – Schválili sa Medzinárodné zdravotnícke predpisy, ktoré obsahovali opatrenia v boji proti [[cholera\|cholere]], [[mor]]u, [[kiahne\|pravým kiahňam]] a [[žltá horúčka\|žltej horúčke]]. * [[1974]] - – SZO zakladá ''Rozšírený program imunizácie'', aby chránilo deti pred [[detská obrna\|detskou obrnou]], [[osýpky\|osýpkami]], [[záškrt]]om, [[čierny kašeľ\|čiernym kašľom]], [[tetanus\|tetanom]] a [[tuberkulóza\|tuberkulózou]]. * [[1977]] - – 30. svetové zdravotnícke zhromaždenie si stanovuje cieľ, podľa ktorého sa má dokonca storočia dosiahnuť úroveň zdravia, ktorá umožní všetkým ľuďom viesť sociálne aj ekonomicky produktívny život: ''[[Zdravie pre všetkých do roku 2000]]''. * [[1978]] - – Spoločná SZO/UNICEF medzinárodná konferencia v [[Alma Ata\|Alma Ate]] schvaľuje ''Deklaráciu o primárnej zdravotnej starostlivosti'', ktorá sa stáva základným predpokladom dosiahnutia cieľa ''Zdravia pre všetkých do roku 2000''. * [[1979]] - – Globálna komisia potvrdzuje, že sa na celom svete [[eradikácia\|eradikovali]] pravé kiahne. Posledný prípad sa vyskytol v roku [[1977]]. * [[1981]] - – Valné zhromaždenie OSN schvaľuje ''Globálnu stratégiu Zdravia pre všetkých do roku 2000'' a vyzýva príslušné medzinárodné organizácie, aby spolupracovali so SZO. * [[1987]] - – Valné zhromaždenie OSN, znepokojené šírením [[AIDS]], vytvára ''Globálny AIDS program'' pod hlavičkou SZO. * [[1988]] - – Pri oslave 40. výročia SZO vyhlasuje, že do roku 2000 eradikuje detskú obrnu. * [[1998]] - – 50. výročie podpisu Ústavy SZO. == Ciele == Štatút SZO stanovuje, že jej cieľom „je dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia pre všetkých ľudí“. Jej hlavnou úlohou je ničiť choroby, obzvlášť kľúčové infekčné choroby. Popri koordinácii medzinárodného monitorovania vypuknutia infekčných chorôb ako [[SARS]], [[malária]] a [[AIDS]], realizuje aj programy na ničenie týchto chorôb prostredníctvom vývoja a distribúcie vakcín. Po rokoch likvidácie [[kiahne\|kiahní]] SZO v roku [[1979]] prehlásila, že choroba bola zničená - – prvá choroba v histórii úplne eliminovaná premyslenou ľudskou aktivitou. SZO sa blíži k úspechu vo vývoji vakcín proti [[malária\|malárii]] a [[schistosomóza\|schistosomóze]] (infekčná choroba spôsobená druhom motolice skupiny Schistosoma) a v najbližších rokoch plánuje eliminovať [[detská obrna\|detskú obrnu]]. Štatút SZO definuje zdravie ako stav kompletnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody, a nie iba ako absenciu chorôb alebo telesných chýb. Popri svojej práci na eliminácii chorôb, SZO organizuje aj kampane, napr. na celosvetové zvýšenie konzumácie [[zelenina\|zeleniny]] alebo na zníženie konzumácie [[tabak]]u, a vedie výskum: napr. či [[elektromagnetické pole]] okolo [[mobilný telefón\|mobilov]] má nepriaznivý vplyv na zdravie. Niektoré z týchto prác môžu byť kontroverzné, ako napríklad správa SZO z apríla 2003, ktorá ~~doporučila~~odporučila, že obsah [[cukor\|cukru]] v zdravej výžive má byť menej ako 10 %, čo viedlo k lobovaniu (nátlaku) cukrovarníckeho priemyslu proti tomuto odporúčaniu. Pre uvedené ciele SZO pridelili medzinárodné zmluvy organizácii veľa zodpovednosti. Napr. Jednotná konvencia o narkotických drogách (Single Convention on Narcotic Drugs) a Konvencia o psychotropných látkach (Convention on Psychotropic Substances) žiadajú SZO vydať záväzné vedecké a medicínske ohodnotenie psychoaktívnych drog a odporučiť, ako majú byť regulované. Týmto spôsobom SZO vykonáva dohľad nad výkonom zákonodarnej Komisie pre narkotické drogy (Commission on Narcotic Drugs). == Štruktúra == Členské štáty SZO určujú delegácie do Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (World Health Assembly) - – najvyššieho rozhodovacieho orgánu SZO. Zromaždenie sa zvyčajne schádza každý rok v máji a okrem vymenovania generálneho riaditeľa (na 5-ročný mandát) monitoruje finančné riadenie organizácie, kontroluje a schvaľuje predložený programový rozpočet. Zhromaždenie volí 32 členov, ktorí sú technicky kvalifikovaní v oblasti zdravia, s 3-ročným mandátom do Výkonného výboru. Hlavné funkcie Výboru sú: riadiť zhromaždenie, uvádzať do praxe jeho rozhodnutia, radiť mu a vo všeobecnosti podporovať jeho prácu. === Sekretariát === Riadok 68: * Regionálny úrad pre juhovýchodnú Áziu (SEARO) * Regionálny úrad pre západný Pacifik (WPRO) Regionálny úrad pre Európu má ústredie v [[Dánsko\|Dánsku]] v [[Kodaň\|Kodani]]. Regionálnym riaditeľom je Dr. Marc Danzon. Vo funkcii je od februára 2000, v septembri 2004 bol zvolený na druhé funkčné obdobie - – do februára 2010. === Kancelárie SZO === V jednotlivých členských krajinách je SZO zastúpená kanceláriami, ktorých existuje 134, z toho 28 v Európe, 1 na Slovensku. Činnosti SZO pomáhajú spolupracujúce centrá (''Collaborating Centres''), ktorých je približne 400. === Základné orgány SZO === SZO vykonáva funkcie prostredníctvom troch základných orgánov: # Svetové zdravotnícke zhromaždenie - – World Health Assembly, WHA # Výkonný výbor SZO - – Executive Board, EB # Sekretariát SZO - – Headquarters, HQ ==== Svetové zdravotnícke zhromaždenie ==== Svetové zdravotnícke zhromaždenie zasadá každoročne v máji, zvyčajne v Ženeve. Zúčastňujú sa na ňom delegácie zo všetkých členských štátov SZO. Řádek 86 ⟶ 85: Má približne 3 800 zamestnancov pracujúcich v Ústredí Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve a v šiestich regionálnych úradoch SZO po celom svete. Sekretariát je riadený generálnym riaditeľom SZO, ktorý je do uvedenej funkcie zvolený Svetovým zdravotníckym zhromaždením na základe nominácie Výkonného výboru. === Členstvo === SZO má 192 členských štátov, vrátane všetkých [[členské štáty OSN\|členských štátov OSN]] okrem [[Lichtenštajnsko\|Lichtenštajnska]]. Najnovším členom (od 20. mája 2002) je [[Západný Timor]]. Krajiny, ktoré nie sú členské štáty OSN sa môžu, ak to schváli zhromaždenie, pripojiť ako asociovaní členovia (s kompletnou informovanosťou, ale obmedzeným podielníctvom a volebným právom). Príklady sú samosprávne jednotky Nového Zélandu - – [[Cookove ostrovy]] a [[Niue]]. Krajinám môže byť tiež poskytnutý status pozorovateľa - – napr. [[Vatikán]]. == Partnerstvo == Ako agentúra OSN, SZO je financovaná systémom OSN - – príspevkami členských štátov. V súčasnosti práca SZO zahŕňa aj kooperáciu s partnermi ako sú [[mimovládna organizácia\|mimovládne organizácie]] a [[farmaceutický priemysel]] alebo s nadáciami ako [[Nadácia Billa a Melindy Gates]] či [[Rockefellerova nadácia]]. Niektoré z týchto kooperácií možno považovať za [[verejno-súkromné partnerstvo]]; polovica rozpočtu SZO je financovaná súkromnými nadáciami a priemyslom. === Niektoré partnerstá SZO so súkromnou sférou === Řádek 112 ⟶ 111: \|- \|Dr. [[Brock Chisholm]] \| [[Kanada]] \|\| ~~1948–1953~~1948 – 1953 \|- \|Dr. [[Marcolino Gomes Candau]] \| [[Brazília]] \|\| ~~1953–1973~~1953 – 1973 \|- \|Dr. [[Halfdan T. Mahler]] \| [[Dánsko]] \|\| ~~1973–1988~~1973 – 1988 \|- \|Dr. [[Hiroshi Nakajima]] \| [[Japonsko]] \|\| ~~1988–1998~~1988 – 1998 \|- \|Dr. [[Gro Harlem Brundtland]] \| [[Nórsko]] \|\| ~~1998–2003~~1998 – 2003 \|- \|Dr. [[Lee Jong-wook]] \| [[Kórejská republika]] \|\| ~~2003–2006~~2003 – 2006 \|- \|Dr. [[Margaret Chan]]

Svetová zdravotnícka organizácia: Rozdiel medzi revíziami