Sodík: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 188.121.190.67 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od MerlIwBot |
||
Riadok 7:
| Prvok dole = 19
| Vzhľad = striebrobiely kov, na vzduchu rýchlo oxiduje
| Obrázok = Nametal.JPG.jpg
| Emisné spektrá = Sodium Spectra.jpg
| Absorpčné spektrá =
| Séria = [[Alkalický kov|alkalické kovy]], [[kov]]y
| Skupina = 1
| Perióda = 3
| Blok = s
| Atómová hmotnosť = 22.98976928
| Atómový polomer = 186
| Atómový polomer vypočítaný = 190
| Kovalentný polomer = 157.2
| Kovový polomer = 190
| Van der Waalsov polomer = 227
| Iónový polomer = 95
| Iónový polomer pre ión = Na<sup>+</sup>
| Elektronegativita = 0.93
| Ionizačná energia1 = 495.8
| Ionizačná energia2 = 4562
| Ionizačná energia3 = 6910.3
| Ionizačná energia4 =
| Oxidačné čísla = '''I'''
| Štandardný elektródový potenciál = -2.714
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = Na<sup>+</sup> + e<sup>−</sup> → Na
| Poznámka =
| Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]]
| Hustota = 0.968
| Hustota kvapaliny = 0.927
| Teplota topenia = 370.87
| Teplota varu = 1156
| Kritický bod teplota = 2573
| Kritický bod tlak = 35
| Skupenské teplo topenia = 2.60
| Skupenské teplo varu = 97.42
| Tepelná kapacita = 28.230
| Tlak pary 1 = 554
| Tlak pary 10 = 617
| Tlak pary 100 = 697
| Tlak pary 1000 = 802
| Tlak pary 10000 = 946
| Tlak pary 100000 = 1153
| Kryštálová sústava = [[Kubická sústava|kubická]], priestorovo centrovaná
| Magnetizmus = [[Paramagnetizmus|paramagnetický]]
| Elektrický odpor = 47.7
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 142
| Tepelná rozťažnosť = 71
| Rýchlosť zvuku = 3200
| Youngov modul = 10
| Pružnosť v šmyku = 3.3
| Objemová pružnosť = 6.3
| Poissonova konštanta =
| Mohsova stupnica tvrdosti = 0.5
| Brinellova tvrdosť = 0.69
| CAS = 7440-23-5
| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 22
| Protónové číslo = 11
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 2.602
| Polčas rozpadu jednotka = r.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>+</sup>]]→[[Gama rozpad|γ]]
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 22
| Produkt rozpadu protónové číslo = 10
| Energia rozpadu = 0.5454<br />1.27453
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo =
| Protónové číslo =
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu =
| Polčas rozpadu jednotka =
| Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]]→[[Gama rozpad|γ]]
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 22
| Produkt rozpadu protónové číslo = 10
| Energia rozpadu = -<br />1.27453
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo =
| Protónové číslo =
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu =
| Polčas rozpadu jednotka =
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>+</sup>]]
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 22
| Produkt rozpadu protónové číslo = 10
| Energia rozpadu = 1.82
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 23
| Protónové číslo = 11
| Percentuálne zastúpenie = 100
}}
| Izotopy poznámka =
| Commons = Category:Sodium
}}
'''Sodík''' ({{lat|natrium}}) je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má chemickú značku '''Na''' a [[protónové číslo]] 11. Sodík je najbežnejším prvkom z radu [[alkalické kovy|alkalických kovov]], výdatne zastúpený v [[zemská kôra|zemskej kôre]], [[more|morskej vode]] aj v živých organizmoch.
Je to mäkký, ľahký, striebornolesklý [[kov]], ktorý rýchlo reaguje s [[kyslík]]om aj vodou, preto sa s ním v prírode stretávame iba vo forme zlúčenín. [[chemická reakcia|Reakcia]] sodíka s [[voda|vodou]] je natoľko [[exotermická reakcia|exotermická]], že unikajúci [[vodík]] reakčným [[teplo]]m zvyčajne samovoľne [[explózia|explozívne]] vzplanie.
Elementárny kovový sodík možno dlhodobo skladovať, napr. prekrytý vrstvou [[alifatický]]ch [[uhľovodík]]ov, ako [[petrolej]] alebo [[motorová nafta|nafta]], s ktorými nereaguje.
[[Soľ|Soli]] sodíka intenzívne farbia plameň na žlto.
== História ==
Sodík bol dlho známy iba ako súčasť zlúčenín. Izoloval ho až v roku [[1807]] sir [[Humphry Davy]] pomocou [[elektrolýza|elektrolýzy]] [[hydroxid sodný|hydroxidu sodného]], ktorý ho aj hneď pomenoval ''sodium'' ako zložku sódy, odkiaľ pochádza aj dnešný slovenský názov. V [[stredovek]]ej [[Európa|Európe]] sa zlúčenina sodíka s [[latinčina|latinským]] názvom ''sodanum'' používala ako liek proti bolestiam hlavy. Značka sodíka, Na, vznikla z novolatinského pomenovania pre obyčajnú zlúčeninu sodíka zvanú ''natrium'', čo vzniklo z [[gréčtina|gréckeho]] ''nítron'', druhu prírodnej [[soľ|soli]]. Grécky ''nítron'' pochádza z egyptského slova ''neter'', ktoré označuje rastlinný popol.
== Výskyt v prírode ==
Vďaka svojej veľkej reaktivite sa v prírode stretávame iba so zlúčeninami sodíka. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa vyskytuje iba s mocenstvom Na<sup>+</sup>.
Sodík je pomerne bohato zastúpený na [[Zem]]i aj vo [[vesmír]]e. Predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 2,4{{--}}2,6 % sodíka. Morská voda obsahuje sodík ako hlavný katión v koncentrácii približne 10,5 g Na/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt 1 sodíkového [[atóm]]u na približne 800 000 atómov vodíka.
Vzhľadom k vysokej rozpustnosti väčšiny zlúčenín sodíka došlo v priebehu geologických premien zemskej kôry k vyplaveniu značnej časti sodíka z povrchových vrstiev pevninskej [[Zemská kôra|zemskej kôry]] do vôd oceánov. Všeobecne je práve [[chlorid sodný]] (NaCl) považovaný za základnú zložku morskej soli, aj keď sa v morskej vode stretávame prakticky so všetkými prvkami [[Periodická tabuľka|Mendelejevovej periodickej tabuľky prvkov]]. Morská voda obsahuje 2,7 % chloridu sodného. [[Kaspické more|Kaspické]] a [[Mŕtve more|Mŕtve]] more obsahujú až 10 % NaCl. Odparením pravekých morí vznikli ložiská kamennej soli, ktorá je základom výroby ostatných sodných solí. Najväčšie ložiská sú v [[Poľsko|Poľsku]] pri ''Bochni'' a ''Vieličke'', v [[Rumunsko|Rumunsku]] pri ''Slaníku'', v [[Rakúsko|Rakúsku]] v ''Soľnej komore'' pri [[Salzburg]]u, v [[Rusko|Rusku]] pri [[Astrachanské jazerá|Astrachanských jazerách]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] sú ložiská kamennej soli pri [[Prešov]]e, kde sa získava soľanka, ktorá sa odparuje v [[Solivar (Prešov)|Solivare]] pri Prešove.
Značný obsah sodíkových [[ión]]ov nachádzame tiež vo všetkých podzemných minerálnych vodách, ktoré sa dostali do dlhodobého kontaktu s horninami a sodíkové ióny sa do nich vyluhovali.
Z minerálov, obsiahnutých v zemskej kôre, je najznámejšia [[Halit|kamenná soľ]], chemicky chlorid sodný. Ložiská tohto minerálu majú pôvod vo vyschnutých jazerách a moriach minulých geologických období.
Sodík patrí medzi [[biogénny prvok|biogénne prvky]] a nachádza sa vo všetkých bunkách rastlinných aj živočíšnych tkanív. Príkladom minerálov biogénneho pôvodu je [[čilský liadok]], chemicky [[dusičnan sodný]] (NaNO<sub>3</sub>).
== Výroba a využitie ==
Kovový sodík sa priemyselne vyrába [[elektrolýza|elektrolýzou]] roztaveného chloridu sodného. Materiálom [[katóda|katódy]] je zvyčajne [[železo]], [[anóda]] je [[grafit]]ová. Ďalším produktom tejto elektrolýzy je plynný [[chlór]], ktorý sa používa na chemickú syntézu. V prípade elektrolýzy vodného roztoku NaCl slúži ako katóda [[ortuť]], produktom je [[amalgám]] sodíka. Táto látka sa rozkladá vodou za vzniku [[Hydroxid sodný|hydroxidu sodného]] a plynného [[vodík]]a, prípadne sa používa ako redukčné činidlo, napr. v organickej syntéze.
Roztavený kovový sodík sa často uplatňuje v jadrovej energetike ako látka odvádzajúca teplo vznikajúce atómovým rozpadom [[urán (prvok)|uránu]] v primárnom okruhu [[jadrový reaktor|jadrového reaktora]]. Dôvodom je na jednej strane pomerne nízka teplota topenia sodíka, ale predovšetkým fakt, že sodík pri styku s vysoko energetickými [[neutrón]]mi alebo [[gama žiarenie|gama lúčmi]] nepodlieha [[rádioaktívna premena|rádioaktívnej premene]] na nebezpečné [[beta žiarenie|beta]] a gama žiariče s dlhým [[polčas rozpadu|polčasom rozpadu]].
Elementárny sodík je mimoriadne silné redukčné činidlo a býva preto využívaný v množstve organických syntetických reakcií.
| |||