Svaly vykonávajú pohyb. Okrem vedomých pohybov, ktoré zabezpečujú priečne pruhované svaly, sú zodpovedné i za pohyby nevedomé, resp.automatizované (napr. zmeny veľkosti [[zrenička|zreničky]], tlkot [[srdce|srdca]], prehĺtanie a [[dýchanie]]). Pracujú ťahom a skladajú sa z buniek - [[myocyt]]ov, ktoré sa môžu sťahovať, čiže skracovať. Sťahy vyžadujú chemickú energiu v podobe [[ATP]] a na jej tvorbu a uvoľňovanie je potrebné nepretržité zásobovanie svalov živinami a [[kyslík]]om. Organizmus tieto procesy aktívne reguluje: napríklad pri namáhavom cvičení bije srdce rýchlejšie a zvyšuje sa prietok [[krv]]i.
Kostrové, priečne pruhované svaly sa pripájajú ku [[kosť|kostiam]] pevnými nepružnými [[šľacha]]mi. Tieto svaly sú ovládané vôľou. Keď dostanú signál z [[CNS|centrálnej nervovej sústavy]], skrátia sa a ťahajú kosti, ku ktorým sú pripevnené. Ostatné typy svalov (priečne pruhovaný sval srdca a hladké svaly) pracujú automaticky. Sú vôľou neovládateľné a nachádzajú sa v [[tráviaca sústava|tráviacom trakte]], [[močový mechúr|močovom mechúre]], stenách ciev, [[maternica|maternici]] a v ďalších častiach tela.
V tele sa nachádza približne 640 kostrových svalov. Najmohutnejší je [[najväčší sedací sval]] (''musculus gluteus maximus''). Najmenší je [[strmienkový sval]] v uchu, ktorý meria len asi 1 mm.
[[myocyt|Svalové bunky]] alebo vlákna, ktoré tvoria veľkú väčšinu objemu každého svalu, sú vysoko špecializované. Sú veľmi dlhé (až 30 cm) a tenké. Keď sú podráždené prostredníctvom nervového vzruchu, dokážu sa skrátiť až na tretinu svojej dĺžky. Vláknu dáva priečne pruhovaný vzhľad usporiadanie myofibríl - aparátu, ktorý je podstatou jeho funkcie. Svalové vlákna sú usporiadané do zväzkov. Zväzky svalových vlákien tvoria sval. Jeden sval sa môže skladať aj z vyše 2000 vlákien.
