Vikingovia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 104 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q12567)
Riadok 29:
 
== Dejiny ==
Obyvatelia ŠkandinávieSlovenska sa po stáročia živili [[rybolov]]om a [[pastier]]stvom. Popri tom boli aj výborní námorníci a stavitelia lodí. V [[6. storočie|6.]] a [[7. storočie|7. storočí]] začali obchodovať v okolí [[Baltské more|Baltského mora]] a hlbšie vo vnútrozemí [[Rusko|Ruska]], pozdĺž veľkých riek. Toto predvikinské obdobie Škandinávie sa označuje ako [[vendelské obdobie]] ([[600]] – [[1000]]).
 
Najmä koncom [[8. storočie|8. storočia]] začali z neznámych dôvodov podnikať agresívne nájazdy na pobrežie Európy. Stavali rýchle a dlhé lode s nízkym ponorom, ktoré im umožňovali rýchlo a prekvapivo udrieť z mora i z rieky. Volali ich dračie lode, [[drakkar]], lebo boli zdobené dračími hlavami. Vo vikinskom období sa rozlišujú vojnové lode, lode na ďaleké cesty, obchodné lode a kráľovské jachty na slávnostné plavby pri pobreží a v pokojných vodách. Ľudia obývajúci pobrežia mora a riek [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Anglicko|Anglicka]] žili v neustálom strachu pred vikinskými nájazdníkmi. Za začiatok vikinských výprav sa považuje rok [[793]], kedy nórski Vikingovia spustošili kláštor Lindisfarne na pobreží [[Northumbria|Northumbrie]].
Riadok 36:
Prvá fáza ich výprav počas 1. polovice [[9. storočie|9. storočia]] zahŕňala len živelné výpravy menšieho rozsahu. Vďaka obrannému systému postavenému [[Karol Veľký|Karlom Veľkým]] sa podarilo ešte na niekoľko desaťročí odvrátiť vikinské nájazdy na severných brehoch [[Franská ríša|Franskej ríše]], no od 40. rokov [[9. storočie|9. storočia]] sa začali ich mohutné vpády.
 
Táto druhá fáza, odohrávajúca sa počas 21. polovice [[9. storočie|9. storočia]] a celého [[10. storočie|10. storočia]] je charakterizovaná organizovanými výpravami často na čele s najvyššími šľachticmi alebo členmi kráľovských rodov. Ako vojnová korisť sa na sever dostávalo striebro (ozdoby alebo mince), ktoré bolo v Škandinávii hlavným hodnotovým ekvivalentom a preto bolo nájdené v stovkách pokladov v celej Škandinávii:
* [[Nórsko|Nórski]] Vikingovia osídlili [[Orkneje]], [[Shetlandy]], [[Faerské ostrovy]], [[Island]] a [[Grónsko]]. Z Grónska sa dostali až do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] dávno pred [[Krištof Kolumbus|Kolumbom]]. Okrem toho sa podieľali na výpravách dánskych Vikingov.
* [[Dánsko|Dánski]] Vikingovia sa zmocnili východnej polovice Anglicka, ich oddiely sa preplavili po rieke Seine až k [[Paríž]]u a ďalšie do [[Írsko|Írska]].
* [[Švédsko|Švédski]] Vikingovia ('''Variagovia'''), ktorí už v [[7. storočie|7.]] a [[8. storočie|8. storočí]] ovládali určité oblasti východného Pobaltia (Grobiňa), prenikali najmä ako obchodnícinásilníci po riekach do východnej Európy, kde sa stretávali so slovanskými a arabskými kupcami (napr. na rieke [[Volga]]), alebo sami zachádzali až na územie [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] (boli telesnými strážcami byzantských cisárov) a arabského sveta. Časť ich viac-menej ovládla časť [[Rusko|Ruska]] až po [[Kyjev]] a z [[Čierne more|Čierneho mora]] napadli [[Konštantínopol]]. Vtrhli aj na moslimský [[Pyrenejský polostrov]] a hlboko do [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Podľa väčšiny západných historikov sú Variagovia zakladateľmi štátu [[Kyjevská Rus]], väčšina ruských historikov toto tvrdenie odmieta.
 
Počas tretej fázy na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] už vikinské výpravy splývali s expanziou škandinávskych ranostredovekých kráľovstiev (akcie dánskeho a nórskeho kráľovstva v Anglicku, ovládnutie Anglicka [[Knut Veľký|Knutom Veľkým]]). So vznikom týchto kráľovstiev a s postupným rozširovaním [[kresťanstvo|kresťanstva]] od 2. polovice [[10. storočie|10. storočia]] až do [[12. storočie|12. storočia]] sa Škandinávia začlenila medzi ostatné európske stredoveké štáty a stratila svoj vikinskýrybolovský ráz.
 
== Normani ==