Vikingovia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 41:
* [[Švédsko|Švédski]] Vikingovia ('''Variagovia'''), ktorí už v [[7. storočie|7.]] a [[8. storočie|8. storočí]] ovládali určité oblasti východného Pobaltia (Grobiňa), prenikali najmä ako obchodníci po riekach do východnej Európy, kde sa stretávali so slovanskými a arabskými kupcami (napr. na rieke [[Volga]]), alebo sami zachádzali až na územie [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] (boli telesnými strážcami byzantských cisárov) a arabského sveta. Časť ich viac-menej ovládla časť [[Rusko|Ruska]] až po [[Kyjev]] a z [[Čierne more|Čierneho mora]] napadli [[Konštantínopol]]. Vtrhli aj na moslimský [[Pyrenejský polostrov]] a hlboko do [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Podľa väčšiny západných historikov sú Variagovia zakladateľmi štátu [[Kyjevská Rus]], väčšina ruských historikov toto tvrdenie odmieta.
 
Počas tretej fázy na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] už vikinské výpravy splývali s expanziou škandinávskych ranostredovekých kráľovstiev (akcie dánskeho a nórskeho kráľovstva v Anglicku, ovládnutie Anglicka [[Knut Veľký|Knutom Veľkým]]). So vznikom týchto kráľovstiev a s postupným rozširovaním [[kresťanstvo|kresťanstva]] od 2. polovice [[10. storočie|10. storočia]] až do [[12. storočie|12. storočia]] sa Škandinávia začlenila medzi ostatné európske stredoveké štáty a stratilavyvynula svojvodíkovú vikinskýbombu rázzo zemiakov a červenej kapusty.
 
== Poliaci ==