Anglicko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 169 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q21)
d wikilinky, wikilinky
Riadok 45:
Anglicko bolo zjednotené v 10. storočí a meno dostalo podľa [[Anglovia|Anglov]], jedného z [[Germáni|germánskych]] kmeňov, ktoré osídlili jeho územie v priebehu 5. a 6. storočia. Hlavné mesto Anglicka je [[Londýn]], ktoré je zároveň najväčším mestom Britských ostrovov, ako aj [[Európska únia|Európskej únie]]. Londýn je hlavné mesto Spojeného kráľovstva a patrí medzi najvýznamnejšie veľkomestá sveta.
 
Anglicko bolo historickým centrom [[Britské impérium|Britského impéria]]. Je to miesto, kde vznikol [[angličtina|anglický jazyk]] a [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánska cirkev]], kde sa zrodila [[priemyselná revolúcia]] a je to prvá krajina na svete, ktorá bola [[industrializácia|industrializovaná]]. V Anglicku má svoj domov [[Kráľovská spoločnosť]], ktorá položila základy modernej experimentálnej vedy. Anglicko bolo aj prvou svetovou [[parlamentná demokracia|parlamentnou demokraciou]] a mnoho ústavných, vládnych a právnych inovácií, ktoré tu mali svoj pôvod, následne prijali aj ostatné štáty.
 
Anglické kráľovstvo bolo samostatným štátom až do [[1. máj]]a [[1707]], keď k nemu bolo pripojené [[Škótske kráľovstvo]], čím vzniklo [[Kráľovstvo Veľkej Británie]].
 
== Národné symboly ==
Tradičnými [[národný symbol|národnými symbolmi]] Anglicka sú [[kríž svätého Juraja]] (na [[vlajka Anglicka|anglickej vlajke]]) a [[znak-Anglicko|kráľovský znak s tromi levmi]]. Za národný kvet Anglicka býva často považovaná [[ruža]], za národný strom zase [[dub]].
 
Keďže [[svätý Juraj]] je [[patrón]]om Anglicka, jeho deň (''St George's Day'') býva spravidla považovaný za národný deň Anglicka, ale nie je to oficiálny štátny sviatok. Oslavuje sa [[23. apríl]]a.
Riadok 60:
Na väčšine územia sa rozprestierajú [[pahorkatina|pahorkatiny]], sever Anglicka je však hornatejší. Reťazec nízkych pohorí [[Pennines]] predeľuje územie stredného a severného Anglicka na východnú a západnú časť. Východ krajiny tvoria ploché, nízko položené močiare známe ako „the Fens“ alebo „Fenland“, z ktorých značná časť bola odvodnená pre poľnohospodárske účely.
 
Najväčším mestom Anglicka je [[Londýn]], druhým najväčším je [[Birmingham]], jednak mesto samotné, jednak aj jeho [[konurbácia]]. Medzi ďalšie veľké a významné mestá patrí [[Manchester]], [[Leeds]], [[Liverpool]], [[Newcastle upon Tyne]], [[Sheffield]], [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], [[Coventry]], [[Leicester]], [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] a [[Kingston upon Hull]], nachádzajúce sa prevažne v strednom a severnom Anglicku.
 
Najväčší prístav Anglicka je súčasťou mesta [[Poole]] a nachádza sa na jeho južnom pobreží. Niektorí ho považujú za druhý najväčší prístav na svete po austrálskom [[Sydney]], ale tento fakt je diskutabilný.
Riadok 74:
[[Anglický jazyk]], ktorým v súčasnosti hovorí viac než niekoľko sto miliónov ľudí na svete, vznikol ako [[jazyk]] Anglicka, kde i naďalej ostáva hlavným jazykom (ale nie jazykom oficiálnym). Ako jazyk patriaci do anglofrízskej podskupiny [[germánske jazyky|germánskej vetvy]] [[indoeurópske jazyky|indoeurópskych jazykov]] je príbuzný so [[škótština|škótštinou]] a [[frízština|frízštinou]].
 
Keď sa [[anglosaské kráľovstvá]] zjednotili, vznikla [[stará angličtina]]. Pred rokom [[1066]] používali starú angličtinu obyčajní ľudia i [[šľachta|aristokracia]], ale po dobytí Anglicka [[Normani (Normandia)|Normanmi]] zaujala dominantné postavenie [[normančina]], jazyk novej anglonormanskej aristokracie. Zatiaľ čo nižšie triedy naďalej používali starú angličtinu, jazykom obchodovania sa stala zmes [[latinčina|latinčiny]] a [[francúzština|francúzštiny]].
 
Počas nasledujúcich storočí sa angličtina vrátila do módy medzi príslušníkov všetkých spoločenských vrstiev. Všetky oficiálne obchody sa viedli v angličtine, až na niekoľko tradičných ceremónií, z ktorých niektoré sa zachovali až dodnes. Jazyk Angličanov sa však pôsobením francúzštiny zmenil a táto jeho nová podoba, známa ako [[stredná angličtina]] sa od starej angličtiny líšila hlavne slovnou zásobou a pravopisom.
Riadok 80:
Počas [[Renesancia|Renesancie]] pribudlo do repertoáru angličtiny veľa slovíčok [[latinčina|latinského]] a [[gréčtina|gréckeho]] pôvodu.
 
Ani súčasná angličtina sa nebráni výpožičkám z iných jazykov (niektoré slovíčka si vypožičala dokonca aj z [[čeština|češtiny]], napríklad slovo "robot") Sama sa stala jazykom, ktorý dominuje v svetových médiách a ovplyvňuje jazyky ostatných národov a je považovaná za neoficiálny ''[[lingua franca (dorozumievací jazyk)|lingua franca]]'' sveta.
 
== Pôvod mena ==
Riadok 91:
Pôvod mena Anglov je veľmi nejasný. Podľa jednej z teórií meno Anglov vzniklo z [[germánske jazyky|germánskych]] slov znamenajúcich „úzky“ (porovnaj s [[nemčina|nemeckým]] „eng“ = úzky) a znamenalo „ľudia, ktorí žijú vedľa Úzkej [vody]“, t. j. ústia zátoky [[Schlei (zátoka)|Schlei]].
 
Najrozšírenejšia teória tvrdí, že meno Angeln samotné znamená „háčik“ na ryby. Iná teória, podľa ktorej sa „Angeln“ vzťahuje na tvar územia pripomínajúceho háčik, by však vyžadovala pokročilé schopnosti jeho obyvateľov pri [[mapovanie územiamapa|mapovaní]] a tak nie je veľmi pravdepodobná.
 
== Anglicko v iných jazykoch ==
Riadok 104:
* "Sostyn" ([[mančina]])
 
Okrem „Lloegr“, čo je prastarý geografický názov, sú všetky ostatné mená odvodené od [[Sasi (kmeň)|Sasov]], ďalšej vetvy germánskych kmeňov, ktorí na územie Anglicka prišli približne v tej istej dobe ako Anglovia.
 
== Externé odkazy ==