Bitka o Britániu: Rozdiel medzi revíziami

{{50%}}

{{iné významy}}

{{Infobox Bitka

|konflikt= Bitka o Britániu

|súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]

|dátum= [[júl]] [[1940]] až [[máj]] [[1941]], vyvrcholila v [[august]]e až [[Október|októbri]] [[1940]]

|miesto= Obloha nad [[Veľká Británia|Veľkou Britániou]] a kanálom [[La Manche]]

|sila1= približne 700 stíhačiek (na začiatku)

|sila2= 1260 bombardérov, 316 strmhlavých bombardérov, 1089 stíhačiek

|straty2= 1887 lietadiel

|straty3=

 

== Bitka ==

K prvým leteckým súbojom medzi britskými a nemeckými lietadlami po skončení bojov vo Francúzsku došlo od 4. júla 1940. 10. júla 1940 Nemci napadli konvoj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] a stretli sa s jeho leteckou eskortou. Nasledujúce obdobie označované po nemecky ako ''Kanalkampf'' (bitky o kanál) trvalo do 11. augusta 1940. Jednalo sa jednak prvú fázu útokov vedených veliteľmi nemeckých leteckých armád, ktorí spočiatku hľadali najvhodnejší spôsob ako si vynútiť otvorený konflikt s britskými leteckými silami a otestovať britskú obranu.

 

Nemci skoro po začiatku náletov pochopili, že veľmi dôležitým cieľom bude zničenie pobrežných [[radar]]ových zariadení. Keďže však dovtedy nemali s touto zbraňou žiadne skúsenosti nevedeli však, že ich útok sa nemá zameriavať na vysoké stožiarové konštrukcie, ktoré sa ničili pomerne ťažko, ale na ich riadiace centrá a obsluhu. Počas celej bitky tak neboli schopní nevýhodu, ktorú predstavovalo použitie radaru nijak efektívne eliminovať. Göring navyše nemal vôbec žiadne správy rozviedky a aj jeho rozhodnutia pri vyberaní cieľov útokov vyznievali skôr náhodne, než koncepčne. Koncentrované útoky sa začali 12. augusta 1940, kedy Nemci zaútočili a vyradili na radarové stanice v [[Dover]]i, [[Pevensey]] a [[Rye]]. Stanicu [[Ventnor]] sa im podarilo vyradiť na 3 dni. Nasledujúci deň 13. augusta 1940 došlo k silnému útoku všetkých 3 nemeckých leteckých armád známemu ako Adlerangriff (Orlí útok) alebo Adler Tag (Ďeň orla). Náletov sa zúčastnilo 1485 nemeckých lietadiel. Nemci zaútočili na mnohé pobrežné letiská vrátane [[Manston]]u a [[Hawkinge]]. Vo vzdušných bojoch bolo toho dňa zostrelených 13 britských stíhačiek, 47 ďalších lietadiel bolo zničených na zemi. Nemci stratili 34 strojov. Ďalší deň boli bojové operácie prerušené v dôsledku zlého počasia. Už [[14. august]]a však opäť pokračovali v plnej sile. Nemci tento deň stratili 70 strojov, čo bolo viac než dvakrát viac než ich nepriateľ. [[15. august]]a nemecké jednotky uskutočnili najväčší počet letov počas celej bitky. Nemci tento deň zaútočili strojmi Luftflotte 5 z Nórska a Dánska na severnejšie oblasti predpokladajúc, že oslabení Briti nebudú v oblasti disponovať dostatkom strojov. Briti zhodou okolností premiestnili časť svojich stíhacích jednotiek na oddych práve sem. 115 nemeckých bombardovacích strojov narazilo na tvrdý odpor. Veľkou slabinou Nemcov pri týchto bojoch sa stal malý dolet eskortných Bf 109, ktoré mohli nad cieľovou oblasťou operovať iba 10 minút, než ich nedostatok paliva prinútil k návratu. To znamenalo, že mnoho náletov prebehlo bez dostatočnej stíhacej ochrany. Keďže sa tieto ciele nachádzali mimo dosahu nemeckých [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]], bolo na ochranu bombardérov použitých 34 ťažkých dvojmotorových stíhacích strojov [[Messerschmitt Bf 110]]. Nálety 65 [[Heinkel He 111|Heinkelov He 111]] pod ochranou 34 Bf 110 alebo nálet 50 [[Junkers Ju 88|Ju 88]] bez stíhacej ochrany sa skončili pre Nemcov ťažkými stratami 16 zostrelených bombardérov a 7 stíhačkami. Luftflotte 5 viac do bojov o Britániu nezasiahla.

18. augusta utrpeli v bojoch obe strany najťažšie straty. Tento deň bol v Spojenom kráľovstve známy ako ''The Hardest Day'' (Najťažší deň). Nemci zaútočili na letiská [[Kenley]], [[Biggin Hill]] a [[West Malling]]. Briti stratili asi 30 stíhačiek vo vzduchu a 8 na zemi, pričom mali 10 mŕtvych a 11 ťažko ranených letcov. Nemci prišli o 60 až 70 strojov, ďalších 31 bolo poškodených. Stratili 94 mŕtvych, 40 zajatých a 25 ranených letcov. Tento deň britské stíhačky zničili veľké množstvo strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]] a prinútili tým nemecké velenie nenasadzovať viac tieto stroje do bojov v tejto oblasti.

 

V dovtedajších bojoch sa Luftwaffe sústredila na bombardovanie okrajových letísk a boje nad pobrežím a kanálom. Po tom čo sa [[Adolf Hitler|Hitler]] po britskom nálete na [[Berlín]] v noci z 25. na 26. augusta nechal vyprovokovať k [[strategické bombardovanie|strategickému bombardovaniu]] [[Londýn]]a sa vojnové šťastie priklonilo na stranu Britov. Tento krok ďalej zvýšil straty Luftwaffe, ktorá potom musela dlhodobo operovať v podmienkach pre ňu nevýhodných. Patrilo medzi ne najmä neschopnosť zabezpečiť svojim [[bombardér]]om dostatočnú ochranu stíhačkami po celej trase, čo zvýšilo ich straty. Nemeckí [[stíhač]]i mali nad Londýnom málo paliva, keďže museli rátať aj s cestou naspäť a nad cieľom mohli poskytovať ochranu bombardovacím zväzom len krátky čas. Briti mali viac času na reakciu a zoskupenie stíhacích skupín a to aj vďaka technickej novinke – ako tak použiteľnému [[radar]]u. Boje sa navyše odohrávali relatívne ďaleko od nemeckých základní nad nepriateľským územím, čo znamenalo, že straty nemeckých pilotov boli definitívne. Väčšinou sa poškodené lietadlá nedostali dostatočne blízko k vlastným jednotkám a posádky boli zajaté Britmi. Naopak piloti RAF zostrelení nad domácim územím v prípade, že neutrpeli zranenie sa mohli už zanedlho vrátiť späť k bojovej jednotke.

 

Od [[24. august]]a sa boje zmenili na duel medzi [[Albert Kesselring|Kesselringovou]] Luftflotte 2 a [[Keith Park|Parkovou]] 11. skupinou. [[Luftwaffe]] opakovane útočila na letiská. Z 33 ťažkých útokov v priebehu nasledujúcich 14 dní, prebehlo 24 náletov na letiská. Dôležité letiská boli napadané opakovane: [[Biggin Hill]] a [[Hornchurch]] (4x), [[Debden]] a [[North Weald]] (2x). [[Croydon]], [[Gravesend]], [[Rochford]], [[Hawkinge]] a [[Manston]] boli napadnuté tiež. Sedem útokov zasiahlo aj [[Eastchurch]], ktorý síce nebol letiskom [[Fighter Command]], ale Nemci, ktorí nemali dostatok spravodajských informácií ho zaň považovali. V tejto dobe sa podarilo Nemcom viackrát ťažko narušiť britské veliteľské stanice, čím výrazne narušili integritu Dowdingovho systému. Briti museli následne prijať rôzne opatrenia, aby predišli kolapsu svojej obrany.

 

Práve v tejto dobe konečne prišlo Fighter Command, s myšlienkou použiť [[poľskí letci v RAF|poľských]] a [[Československí letci v RAF|československých]] letcov. Tieto jednotky boli zatiaľ držané Dowdingom v zálohe, pretože sa očakávalo, že budú mať problémy pri riadení a koordinácii v dôsledku nedostatočných znalostí [[angličtina|anglického jazyka]]. Tieto obavy sa však ukázali ako neopodstatnené. Letci z okupovaných krajín sa čoskoro vyznamenali.

Od júla do [[7. september|7. septembra]] [[1940]], kedy sa začal prvý veľký nálet na [[Londýn]], bolo pri útokoch na britské mestá zabitých vyše 1250 civilistov. [[7. september|7. septembra]] sa Göring rozhodol zmeniť taktiku. Začal sa takzvaný „blitz“. Nemci ten deň napadli prístavisko v štvrti [[East End]], nálet pokračoval až do rána nasledujúceho dňa. Ukončenie silných náletov na letiská dalo možnosť britským letcom vydýchnuť.

 

 

== Dohra ==

 

=== Česko-Slovensko ===