Moskovský kremeľ: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.55.214 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Legobot |
|||
Riadok 20:
Vonkajšie steny moskovského Kremľa sú z pálených tehál, sú vysoké 5 až 17 metrov, dlhé vyše {{km|2|m}} a posilnené 20 vežami. Vnútri sa nachádzajú najvýznamnejšie ruské kostoly, napríklad chrám Nanebovzatia panny Márie z 15. storočia, „Blagoveščenskij sobor“ (chrám Zvestovania Panny Márie) a „Archangeľskij sobor“ (chrám Archanjela Michaela) s hrobkami cárov. Okrem týchto a ďalších kostolov sú v Kremli významné paláce, napríklad „Boľšoj Kremľovskij dvorec“, dokončený v roku [[1849]] a „Teriemskij dvorec“ so súkromnými komnatami cárov. V niekoľkých palácoch sú vystavené poklady ruskej ríše, zhromaždené v priebehu storočí. V súčasnosti je moskovský Kremeľ sídlom ruskej vlády a od roku 1966 múzeom.
== Dejiny ==
„Borovický vrch“, miesto, kde je dnešný Kremeľ postavený, bol obývaný [[Slovania|Slovanmi]] už od druhého tisícročia pred naším letopočtom. Pôvodnú mestskú pevnosť založil jeden z pôvodných kmeňov, žijúcich na území dnešného Ruska, kmeň Viatičov (Вятичи) v [[11. storočie|11. storočí]] na mieste, kde sa rieka [[Neglinnaja]] vlieva do rieky [[Moskva (rieka)|Moskvy]]. Slovania v tejto dobe obývali predovšetkým juhozápadnú časť vrchu, ako to potvrdili nálezy sovietskych archeológov.
Ďalšie rozsiahle rozšírenie, v tejto dobe ešte „Moskovského gradu“, spravil knieža [[Jurij Dolgorukij]] v roku [[1156]]. Prvé písomné doklady o použití slova kremeľ pre túto pevnosť máme z roku [[1331]]. Kremeľ bol v roku [[1339]] vyplienený pri nájazdoch [[Mongoli|Mongolov]].
=== Sídlo ruských panovníkov ===
[[Súbor:Dormition (Kremlin).JPG|thumb|left|Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky (Uspenskij sobor)]]
Prvé správy o kamenných stavbách v Kremli pochádzajú z prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]], potom čo metropolita Peter presunul svoje sídlo z [[Kyjev]]a do Moskvy. V tomto období, na príkaz [[Ivan I. Kalita|Ivana Kalitu]], začali vznikať v Kremli viaceré chrámy, ako hlavný, v ktorom boli neskôr korunovaní ruskí [[cár]]i, bol postavený [[Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky (Uspenskij sobor)]], po rusky Успенский собор, založený v roku [[1327]] a výrazne prestavaný a rekonštruovaný v [[15. storočie|15. storočí]]. Väčšina z týchto chrámov bola postavená v rusko-byzantskom architektonickom slohu (s jednou centrálnou a s niekoľkými po obvodoch rozmiestnenými zlatými [[kupola]]mi) z [[vápenec|vápenca]]. Ide hlavne o chrámy, ako napr. [[Archanjelský chrám]], [[Chrám Zvestovania (Moskva)]], [[Chrám uloženia rúcha Svätej Bohorodičky]], [[Zvonica Ivana Veľkého]] a iné sakrálne stavby.
Z vápenca bol tiež postavený masívny kamenný obvodový múr, ktorý nahradil pôvodom drevený, za vlády [[Dimitrij Donský|Dmitrija Donského]] v rokoch [[1366]] - [[1368]]. Tento múr mal chrániť Kremeľ pred nájazdmi Tatárov, predovšetkým [[chán]]a [[Toktamysh]]a. Po smrti Dmitrija jeho poručník, metropolita Alexis založil kláštor Zjavenia ([[Michal (anjel)|archanjela Michaela]]) (Чудов монастырь) na konci 14. storočia. Dmitriovmu synovi [[Vasilij I. Dmitrijevič|Vasilovi]] sa podarilo dojednať mier s Tatármi a mohol pokračovať vo výstavbe chrámov, príkladom bol chrám Zvestovania panny Marie (Благовещенский собор), na výstavbe sa podieľali [[Theofanes Grék]], [[Andrej Rublev]] alebo Prokor, z roku [[1405]].
=== Veľké prestavby od 15. storočia ===
[[Súbor:Kremlin Spasskaya Tower.jpg|thumb|Frolovská alebo Spaskaja (Vykupiteľova) veža]]
[[Ivan III. (Moskovské kniežatstvo)|Ivan III.]] si v roku [[1475]] po zjednotení Ruska uvedomil, že jeho sídlo, Kremeľ, nie je vhodné pre panovníka jeho rozmerov v takej podobe ako sa nachádzal. V tejto dobe vápencové obvodové múry boli v rozpadávajúcom stave a aj ďalšie budovy bolo treba opraviť. Ruský stavitelia, ktorých cár Ivan pozval, najprv dokázali opraviť múry, ale si nedokázali poradiť s projektom takého rozmeru, akým bola celková prestavba múrov alebo oprava chrámu Nanebovzatia, ich pokusy skončili iba zrútením niektorých chrámových stien. Keď Ivan zistil, že nemá dostatočne kvalifikovaných projektantov v Rusku, poslal pre architektov do [[Taliansko|Talianska]].
[[Súbor:Kremlenagrad.jpg|thumb|left|Plán Kremľu okolo roku 1601]]
V roku [[1475]] prišiel prvý talianski architekt [[Aristotele Fioravanti]], ktorého získal Ivan vďaka podpore metropolitu Filipa na rekonštrukcii chrámu Nanebovzatia. Na prianie Ivana bolo vzorom tejto stavby chrám Nanebovzatia vo [[Vladimír (Rusko)|Vladimíre]]. Chrám je postavený v rusko-byzantskom slohu, podľa umiestnenej veľkej centrálnej zlatej kupole a štyroch menších umiestnených v rohoch ale Fioravanti zaniesol do stavebného postupu veľa inovačných prvkov. Vložil do základov mohutné dubové koly, použil železné klenbové spojovníky a pre stavbu kopule použil tehly namiesto kameňa.
Medzi rokmi [[1485]] - [[1516]] prebiehala generálna prestavba pevnostných múrov talianskymi pevnostnými špecialistami, napríklad [[Pietro Antonio Solari]], ktorý sa preslávil rekonštrukciou hlavnej vstupnej [[Spasskaja veža|Spasskej veže]] Frolovskej veže v roku [[1491]], na základoch pôvodne postavenej [[Vasilij Jermolin|Vasilijom Jermolinom]]. Táto prestavba prebiehala v duchu, v Taliansku už zastaraného pevnostného staviteľstva [[Renesancia|quattrocenta]], pri ktorej bol vápenec nahradený pálenými tehlami a múry dostali výrazné cimburie v podobe lastovičích chvostov, ozdobné vežičky boli pridané až v 17. storočí. Tieto nové múry sa viacmenej zachovali dodnes, ich dĺžka je {{m|2235|m}}, výška kolíše medzi 8 až {{m|19|m}} a šírka je v rozmedzí 3 až {{m|6|m}}.
== Externé odkazy ==
| |||